Čítal som, že cez letné prázdniny je asi tridsať miliónov Talianov na cestách. Týmto sa cestovanie stáva stále viac nebezpečným. Dovoľujem si dať všetkým šoférom dobrú radu slovami jedného moderného a bezstarostného autora.
On hovorí: „Jazdi pomaly, nie kvôli policajtom, ale pre svoju vlastnú bezpečnosť. Mysli nato, že brzdu vynašli z múdrosti a plynový pedál z pýchy. Hlúpy šofér nájde vždy ešte hlúpejšieho na predbiehanie. Pri volante nesmieme byť nepozorní: Treba myslieť na vlastnú smrť a nie na smrť Garibaldiho.“
Pýtam sa, či jestvuje medzi šoférmi, ktorí chodia na spoveď, taký, ktorý sa vyznáva takto: „Dôstojný pán, chýbala mi opatrnosť, láska k blížnemu a rešpektovanie dopravných predpisov. Jazdil som prirýchlo, predbiehal som proti predpisom a nedbal som na prednosť v jazde. Nerozvážne som si sadol
za volant, napríklad po zlostnej hádke so svojou ženou, keď som si vypil; nervózne som trúbil, aby som protestoval proti zápche na ulici, pokúsil som sa získať obdiv tým, že som sa chválil, ako som jazdil stokilometrovou rýchlosťou.“
Jestvujú takýto kresťania? Nie je to zbytočné sa takto pýtať, lebo opravdivým kresťanom nie je človek len tú hodinu, počas ktorej sa zúčastní na svätej omši. Človek je kresťanom – a tým to dokazuje – predovšetkým mimo kostola:
aj cez dovolenku, aj na cestách.

Albino Luciani (Ján Pavol I): Otče náš