Z dvanástich mesiačikov sediacich mĺkvo pri ohni už každý držal žezlo vlády v ruke. Ostal už len jeden jediný, ten posledný dvanásty a najstarší – slovutný Mesiac December. Kalendárny rok sa nezadržateľne chýli k svojmu záveru a práve vtedy sa začína nové obdobie – Advent. Svojským spôsobom si omotá okolo prsta vnímanie každého človeka – duchovne založeného veriaceho kresťana i materialisticky založeného neveriaceho človeka. Má totiž svoju podmanivú atmosféru, charakterizovanú neopakovateľným koloritom – svetlo sviec na adventnom venci, vôňa punču na vianočných trhoch, nákupná horúčka v obchodných domoch i zima v nevykúrených kostoloch na rorátnej omši. Naša starí otcovia a matere si v tomto čase pamätajú idylickú treskúcu zimu a návaly originálneho prírodného snehu po kolená, starodávne zvyky a pranostiky na svätého Martina, Ondreja a Mikuláša, na svätú Barboru a Luciu, no pre nás sú to často len spomienky na to, čo sme nezažili, a nostalgia za tým, čo poznáme iba z počutia. Zdá sa, že sa nezmenila iba poveternostná klíma, keďže po bielom vŕzgajúcom snehu niet v našich končinách ani vo vyšších nadmorských výškach ani chýru ani slychu, ale aj klíma duchovná, pretože sa vytrácajú prejavy jednoduchej živej viery. Niežeby z veží našich kostolov celkom umĺkol zvuk zvonov na poludňajšie Anjel Pána, to len naše uši sú už natoľko hluché a zapchaté slúchadlami mobilov a mp3 prehrávačov, že ich neregistrujú, a naše srdce natoľko otupené prácou a zárobkom, že už si nedáme v polčase dňa čiapku dolu a prekrásnou mariánskou modlitbou si už málokedy uctíme nepochopiteľné tajomstvo vtelenia Božieho Syna, ktorý sa stal človekom.
Dnes vám nikto nič nedá nič zadarmo, aj keď sa nás tým mnohí snažia oblbnúť. Všetko sa dá kúpiť, ale za všetko treba zaplatiť. Iba Boh predčil všetky naše očakávania, a dáva nám všetko zadarmo, bez akýchkoľvek zásluh. Volá sa to milosť a na jej prijatie počas osláv Vianoc nás chce pripraviť štvortýždňový adventný čas. Počas roka sme prešli hodný kus cesty dopredu, podarilo sa nám dosiahnuť nejaké úspechy, postúpili sme vyššie v spoločenskom aj platovom rebríčku, no istotne boli aj pády, prešľapy, zlyhania a hriechy. Práve negatívne skúsenosti v nás môžu vzbudiť túžbu vrátiť čas späť a začať odznova. To prvé síce možné nie je, ale to druhé áno. Advent je pre každého človeka neustálou možnosťou začať nanovo, od začiatku. Sme znova na štarte, napriek stokrát zaslúženej diskvalifikácii sme ešte stále v hre. Boh nám verí. A my jemu? Boh nás miluje. A my jeho?
Advent má byť liečebnou kúrou pre našu zranenú, ubolenú a podvýživenú dušu. Ona potrebuje očistenie od spáchaného hriechu a ťaživej viny vo sviatosti zmierenia, ona sa potrebuje cvičiť v zriekaní a sebaovládaní, ona potrebuje načerpať pokoj a silu v pravidelnej a hlbokej modlitbe, ona sa potrebuje cvičiť v zriekaní a sebaovládaní, ona sa potrebuje sýtiť Božím Slovom a Eucharistiou. Toto nie je luxus pre bigotných svätuškárov, to je nevyhnutný základ kresťana, ktorý vzťah k Bohu berie vážne.