Aj my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy (porov. Jn 1, 14). Videli sme jeho nádheru?
Aký druh krásy sme vlastne videli na Vianoce? Nádheru pestrých ponúk a svetelných efektov, ktoré nás unášali na peších zónach do vyprázdnenia obsahu našich peňaženiek? Nádheru sviatočného jedla, ktorého chuť ešte teraz cítime
na jazyku? Vianočných hostí, na ktorých si milo spomíname? Alebo príjemnú atmosféru vianočných bohoslužieb?
Za všetkými tými dojmami sme azda zacítili niečo zo slávy a nádhery Božieho Syna. Čo nám však zostáva ešte z nej po uplynutí niekoľkých dní od Vianoc? Nebolo to všetko zbytočné?
Popri všetkej našej nestálosti a slabosti, môžeme zodpovedne vyhlásiť, že nie. Ak sme na Vianoce cítili vo svojom srdci novú, neznámu hodnotu, a bolo nám príjemne, nebola to iba ilúzia. Tento stav blaženosti signalizoval, že v našom živote by to mohlo byť aj ináč ako doteraz.
Na minútu...s Viliamom Judákom – Adventné a vianočné zamyslenia (karmelitánske nakladateľstvo)
