Nespájajme lásku s mimoriadnymi udalosťami, s veľkými podujatiami. Iste, prejavuje sa viac skutkami ako slovami (hoci sme videli, že v niektorých prípadoch sú potrebné aj slová). Ale obyčajne nejde o mimoriadne skutky, práve naopak, ide o skromné, malé, nepatrné, každodenné skutky, ktoré sú urobené z ničoho.

Práve vtedy, keď sa nestane nič mimoriadne, je tá správna chvíľa, aby sa mimoriadnou stala láska.
Najhrdinskejšia je tá láska, ktorá sa prejavuje cez normálne gestá, ktorá sa navonok vôbec nejaví hrdinsky.
Láska sa prežíva v útržkoch každodenných povinností. Viac ako využiť veľké príležitosti, ktoré sa nám možno nikdy nenaskytnú (alebo o ktorých až neskoro zistíme, že boli „veľké“). je dôležitejšie a ťažšie nenechať si ujsť nekonečné malé príležitosti pre lásku.
Dag Hammarskjöld pozoruje: „Pre veľké povinnosti niekedy príliš ľahko zabúdame na tie „malé“; predsa bez pokory a tepla, ktoré rozvíjame vo vzťahu s niekoľkými ľuďmi, s ktorými sa cítime osobne spojení, nikdy nedokážeme urobiť niečo pre druhých. Bez nich budeme žiť v abstraktnom svete, v ktorom sa našej túžbe po moci a smrti nepostaví žiaden výnimočný protivník, ktorý je silnejší ako oni. láska...
Zdraviu duše prosperuje viac vtedy, ak urobí z niekoho dobrého človeka, ako keď sa obetuje za ľudstvo.“

Alessandro Pronzato: Hľadanie stratených čností