Plecniačiky, ruksaky, batohy.
Súčasť našich životov.
Plecniačik na chrbte a v ňom obľúbené hračky...
Takto, na prvý pohľad celkom nevinne
začína túžba po samostatnosti a živote podľa našej predstavy.
Potom prídu ruksaky do školy, na výlety...
a ani nevieme ako,
už kráčame s ťažký batohom nenaplnených snov, plánov, predsavzatí...

Vždy niečo „nesieme na chrbte“.

Aspoň nás to drží pri zemi.
Našťastie.