Klaňať sa Bohu, Ježišovi Kristovi, ktorý sa z lásky stal chlebom, je tá najradikálnejšia a najplatnejšia opora proti modloslužbám včerajška i dneška. Pokľaknutie pred Eucharistiou je vyznanie slobody. Kto sa klania Ježišovi, nemôže a nesmie sa klaňať žiadnej, akokoľvek silnej pozemskej moci. My kresťania pokľakáme iba pred Najsvätejšou sviatosťou, lebo veríme a poznávame, že v nej je prítomný jediný pravý Boh, ktorý stvoril svet a tak ho miloval, že dal svojho jednorodeného Syna (porov. Jn 3,16). Skláňame sa pred Bohom, ktorý sa prvý sklonil k človekovi ako Dobrý Samaritán, aby sa ho ujal a daroval mu život. klaňať sa Kristovmu telu znamená veriť, že v tomto kúsku chleba je skutočne Kristus, ktorý dáva pravý zmysel životu nekonečného univerza i nepatrného tvora, celým ľudským dejinám i tomu najkratšiemu životu. Adorácia je modlitba, ktorá predlžuje slávenie a prijímanie eucharistie a dušu sýti láskou, pravdou, pokojom a nádejou, pretože ten, pred ktorým pokľakáme nás nesúdi a neutláča, ale oslobodzuje a premieňa.
Homília zo slávnosti Kristovho Tela a Krvi 22.5.2008
Na minutu s Benediktom XVI. O viere nádeji a láske- karmelitánske nakladatelství
