Vo farskom dome si sadli ku káve štyri dámy. Spomínali všeličo, ale napokon ostali pri téme, ktorá každej z nich napĺňala srdce pýchou a radosťou.
Prvá dáma sa zverila priateľkám: „Môj syn je kňaz. Keď vstúpi do miestnosti, všetci ho oslovujú „otec“.“
Prerušila ju druhá dáma a so zadosťučinením prehlásila: „Môj syn je biskup. Keď vojde do miestnosti, každý mu povie „Vaša Exelencia“.“
Slova sa ujala tretia dáma a obe tromfla vyhlásením: „Môj syn je kardinál. Keď on vstúpi do miestnosti, každý ho oslovuje „Vaša Eminencia“.“
Štvrtá dáma mlčala a popíjala kávu. Keď sa na ňu priateľky obrátili, aby aj ona niečo povedala o svojom synovi, položila šálku a ujala sa slova: „Môj syn meria meter deväťdesiat, váži deväťdesiat kíl, je opálený a svalnatý a obleky si dáva šiť u najlepších krajčírov. Keď vstúpi do miestnosti a pozrie na prítomných svojimi nebeskými očami, ženy v mrákotách vydýchnu: „Ó, Bože...“

Bernard Peyrous, Marie-Ange Pompignoliová: Jezuita a františkán fajčia fajku
(karmelitánske nakladateľstvo)