Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.02.2008 - 11:52
    /Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Každý živočích, či už...
  • 01.02.2008 - 11:28
    Kresťanské časopisy. Poznáme ich každý určite viacero. Niektoré sú všestranne zamerané, iné sa...
  • 29.01.2008 - 13:35
    blogujem kratko. a blogujem malo. ale blogujem celkom rad, ale...
  • 22.01.2008 - 21:28
    Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“...
  • 21.01.2008 - 12:44
    netelefonujeme spolu casto. vlastne, za tych niekolko rokov, co ta poznam, by som nase telefonaty...
  • 11.01.2008 - 16:51
    dnes som celkom mimo. od rana. ked mi zazvonil budik, ani som ho nepocul. vstat sa mi podarilo az...
  • 07.01.2008 - 13:33
    bol som bol v albansku. v lete minuleho roku uz stvrtykrat. krajina, o ktorej sa u nas vie stale...
  • 20.12.2007 - 21:59
    Sneží mi do duše tvoja milosť. Snehové vločky padajú ľahučko do knihy života, na úvod môjho...
  • 19.12.2007 - 15:41
    (Pokus o rozhovor?) Som pre Teba darom od samotného Boha? Áno, určite. Každé dieťa je darom? Áno...
  • 19.12.2007 - 12:08
    Jeden náš známy bol v Paríži a rozprával nám aký bol nedočkavý a strašne chcel vidieť obraz Mona...