Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.02.2013 - 10:08
    Iniciatíva denných svätých omší na úmysel šírenia kultúry života sa presúva zo Spiša do...
  • 31.01.2013 - 07:45
    Na bielom snehu stopy biele. Zostali, kým ich nezaveje, nový sneh či neroztopí dážď. Na bielom...
  • 29.01.2013 - 07:20
    Aj v snehu, aj v mraze, stále rovnaké. Nik o nich nepochybuje, že sú to šípky. To len s nami, s...
  • 25.01.2013 - 08:14
    Aj človek aj strom rastie smerom k nebu. Niektorý priamo, iný plný hŕč. Aj človek aj strom rastie...
  • 21.01.2013 - 07:11
    Keď odchádzajú anjeli nepočuť jemný šuchot krídel.   Keď odchádzajú anjeli zrazu je prázdne miesto...
  • 19.01.2013 - 20:58
    Žena, trpiaca 12 rokov na krvotok – v čom ma oslovila? Žena na prvý pohľad chorá, nepríťažlivá, ale...
  • 15.01.2013 - 09:29
    Uteká a nepohne sa z miesta. To dokáže človek na bežeckom páse.   A ešte na úteku pred životom....
  • 14.01.2013 - 09:14
    Pod výzvu sa možno podpísať tu. Viac informácií k problematike registrácie potratových tabletiek v...
  • 11.01.2013 - 14:09
    Každý z nás má zvyčajne veľa povinností, a niektoré možno niekedy nestíhame plniť. No jednu by...
  • 07.01.2013 - 06:04
    Nemajú túžbu letieť stromy tak, ako letia oblaky. Nemajú túžbu. To je šťastie. Veď keby nám tak...