Ísť, prichádzať, chodiť, kráčať

V písme Svätom sa veľmi často vyskytujú slová „ ísť, prichádzať, chodiť, kráčať“.
Sú to slová plné vnútornej dynamiky. Celé dejiny spásy vlastne začali tým, že sa jeden človek, poslušný Bohu dal do pohybu a šiel. Išiel do neznáma. Nevedel presne, kam, prečo, ale veril svojmu Bohu a jeho hlasu, ktorým ho oslovil. Bol to Abrahám, pútnik, kočovník. Vedel opustiť svoje zabývané miesto a ísť do neznámej zemi plnej nebezpečia, rizika a neistoty. Tým osvedčil vernosť Bohu a vďaka tejto vernosti mohol začať a pokračovať vo veľkom a dobrom Božom pláne so svetom.
Ďalšie veľké dejstvo Starého zákona sa dá tiež vyjadriť pojmom ísť: exodus, východ, vyjdenie. Národ, ktorý povstal z Abraháma, vychádza z egyptského otroctva. Boh je s ním a preráža mu cestu. Sprevádza jeho oslobodzujúci exodus veľkými znameniami.
A ešte neskôr z tohto Abrahámovho ľudu vzíde Ježiš, Boží Syn, ktorý pozve všetkých ľudí, aby vyšli: na cestu domov k Otcovi, z tesného živorenia nevery a nelásky do nádhernej plnosti dokonalého života Boha, ktorý je láska. Ježiš volá: „Poď za mnou!“
Kresťan, človek evanjelia, je teda človekom na ceste. A to nie ako osamotený pútnik, ale vo väčšej alebo menšej skupinke spolublížnych, ktorých spája spoločný cieľ, spoločný otec Boh, spoločný brat Ježiš, spoločná láska, ktorú nám daruje, a tiež spoločná zodpovednosť jedného za všetkých a všetkých za jedného.
Každá skupina turistov či výletníkov, ktorí cítia, že chcú vyjsť spoločne odniekam niekde, vyjadruje tento najzákladnejší princíp vpísaný Bohom do podstaty človeka: že sme volaní na cestu, a že sa na ňu s chuťou vydávame. S vedomím, že kde idú dvaja alebo traja, on bude s nimi, pretože to sľúbil a – na rozdiel od nás – vždy drží svoj sľub.

Nie som zabývaný, viazaný, nestagnuje môj duchovný život na jednom mieste?
Cítim v sebe potrebu a dynamiku duchovného rastu a otvorenosť k zmenám, ktoré vo mne prebúdza tichý Boží hlas?
Do akej miery som iba zotrvačne nesený časom a okolnosťami života a ako často sa pokúšam o vlastné krôčky svojho samostatného pohybu smerom k Bohu, k blížnym, k sebe samému?

Jozef Hrdlička: Strmou stezkou (karmelitánske nakladatelství)

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 04.03.2013 - 07:16
    Prečo u nás každý rok ako prvé kvety nerozkvitnú ruže. Veď im dáva svet tie „naj“ prívlastky. Ony...
  • 01.03.2013 - 14:19
    I napriek tomu, že v uplynulých dňoch médiá v enormnej miere informovali o abdikácii Svätého otca...
  • 01.03.2013 - 07:04
    Stačí pár lúčov slnka a všetko je inak. Ak niečo žiarilo, zažiari viac. Ak niečo nežiarilo, začne...
  • 22.02.2013 - 07:02
    Osudy kvetov sú spravidla rovnaké. Uväznené v črepníkoch túžia po svetle a čakajú na trochu vody...
  • 21.02.2013 - 07:02
    Dnes ráno, keď sa všetko trblieta na strieborno (teda aspoň tam, kde je sneh), nám liturgia ponúka...
  • 19.02.2013 - 05:07
    Niekedy človek nevie vyjsť zo seba. Je toho toľko, čo mu v tom bráni (strach, ohľady, pýcha...)....
  • 18.02.2013 - 21:42
    powered by Fotopedia Nie som veľký fanúšik popu, dancu, hip-hopu a podobne, ani celkovo hudby,...
  • 12.02.2013 - 07:17
    Bude toho veľa. Zaručených „právd“, poloprávd, špekulácií... Aj keď v našich končinách kraľuje...
  • 08.02.2013 - 07:11
    Dávať sem obrázky papierových dekorácií, keď je vonku zasnežená krajina a pod nohami vŕzga pravá...
  • 06.02.2013 - 23:16