10.10.2014
Okolo obeda som sa stretol s Vladkom. Kráčal podivným spôsobom, pravú nohu presúval neprirodzene a pritom na ňu trochu napádal. Poznáme sa dosť dlho a dobre nám padla príležitosť pohovoriť si. Medzi rečou som sa pýtal aj na jeho nohu, že tak ťažko chodí.

Povedal mi čo mu vraveli lekári a že to má už dosť dlho.
Vravím mu Vladko, ty si veriaci človek vieš, že Pán Ježiš nám získal uzdravenie. Nuž áno a chcel mi vysvetliť, že on verí na pozitívne energie keď sa niekto za niekoho modlí. Vysvetlil som mu, že nie energie ale to čo urobil Pán Jeziš nám umožňuje zažívať uzdravenia a nepotrebuje tak veľmi veriť on ako skôr ten kto sa modlí. Čosi ešte o svojej teórii chcel vravieť ale spýtal som sa ho či sa môžem za neho pomodliť a on privolil.

Po kratučkej modlitbe sa pýtam ako mu je teraz. Začal chodiť dokola. Hovorí, ze naozaj cíti nohu ako ju doteraz nemohol cítiť. Vravím či to je ešte nejak obmedzené a on mi upresnil, že to súviselo s chrbticou. Vravím nemusím sa ťa dotknúť práve tam kde to bolí lebo verím, že Pán Ježiš pôsobí ako atómová bomba, detaily nie su zaujímavé. Pomodlil som sa opäť a Vladko začal dvíhať nohu a ubezpečovať ma, že toto vôbec nedokázal urobiť.

Všimol som si, že ešte stále napáda na jednu stranu.
Povedal, že má predsa tú nohu asi o centimeter kratšiu.
Tak mu vravím, Vladko, urob niečo pre mňa. Poď si sadnúť sem k múriku, dobre sa rovno opri a uvidíš zázrak na vlastné oči. Zatlačil som nohy k nemu a ukázala sa rozdielna dĺžka oboch nôh. Vravím vidíš to? Teraz sa pozeraj. Prikázal som nohe v mene Ježiša Krista aby začala rásť a noha sa pekne posúvala až sa ich dĺžky vyrovnali.

Bol som rád, aj Vladko sa radoval a divil zároveň. Teraz sme sa mohli rozprávať čo nám prináša Pán Ježiš, aký život máme v Ňom a čo je iba náboženstvo. Určite sa ešte stretneme a budeme sa rozprávať o źivom Bohu.