Potreba zmyslu

Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu z tých bezzmyselných ciest - som na zástavke pred Tescom pozorovala zametača odpadkov. Zametal špačky od cigariet. Robil to pokojne, trpezlivo, ohľaduplne... s lopatou narábal tak elegantne akoby dirigoval orchester. A ja som mu závidela. Lebo to, čo robil, malo zmysel. A túžila som držať v rukách tiež takú lopatu a zametať Nitru.
Žiaľ, musela som nasadnúť na autobus a ísť zbierať mŕtvolné kosti živých mladých ľudí do školy. Bojím sa, že ma to celé pohltí – ako pažerák pekla. Že si zvyknem na život bez zmyslu, že to tak má byť... že sa naučím tak žiť. Ako tie decká – maľované hroby. Necítim sa na kriesiteľa mŕtvych. Ja nie...
Prečo je tak ťažké nájsť zmysel? Odrazu som tak rada, že žijem v čase, ktorý pomíňa. Lebo to, čo momentálne prežívam, raz skončí... a príde niečo nové, snáď „zmyselné“. :-)

Informácie o Žofia Sepešiová

Obrázok používateľa Žofia Sepešiová

Krátke info o sebe (nepovinné)

Rozpoltená osoba.
Náladová.
Flegmatická - pokiaľ nepretečie pohár trpezlivosti... Individualistka hľadajúca spoločnosť. Osamotené duša. Rozorvané srdce ohradené "čínskym múrom", ktorý však skôr plní úlohu Múru nárekov.
Dvere bez kľučky...v ušiach má vatu.
Líška čakajúca princa.
Optimistka pokiaľ má pre čo žiť... pesimistka v hľadaní zmyslu života.
Pochybujúca veriaca.
Smietka vo vetre...

E-MAIL: chokmasulamit@gmail.com

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu