Priateľka mi počas telefonátu povedala, že bola u zubára. Dostala injekciu na umŕtvenie no prestala účinkovať a teraz ju tak bolia zuby, že to je zrelé na druhú tabletku proti bolesti. Cítil som, že očakáva modlitbu a tak jej vravím, dobre, chyť si to boľavé miesto, Pán Ježiš ťa už uzdravil a teraz to dostaneš.

Ona na to, že už môžem a tak som sa krátko pomodlil. Po prvom raze mi potvrdila, že bolesť sa zmiernila ale stále tam ešte je.
Po druhom raze pocítila ešte viac ústup bolesti ale pribudol pocit tlaku v zuboch.
Hoci určitá bolesť stále ostávala, ona bola dosť spokojná.

Toto bol už zdanlivo dobrý stav ale jednoducho to nie je to to čo sme v modlitbe povolávali k bytiu.

Bol som rozhodnutý získat úplné víťazstvo, nechcel som pripustiť žiadny priestor pre zlého, Pán Ježiš získal a nám daroval úplne Viťazstvo. Preto vravím musí to odísť všetko. Uvedomil som si, že vyháňať iba bolesť nie je najlepsie, že ak je to úporné, mení sa to počas modlitby a pod. tak to nie je iba telo ale je tam skrytá duchovná príčina. Musím cieliť na to čo je za tou bolesťou, na toho kto ju spôsobuje.

Pri ďalšej modlitbe som zmenil úmysel. Zrazu mi priateľka hovorí, že tentoraz ju zuby veľmi rozboleli, že to strašne bolí. Pochopil som, že cielime presne na zdroj a toto je iba pokus prerušiť modlitbu. Hneď som sa znova modlil najskôr proti tomu duchu a potom som prikázal telu v mene Ježiša Krista aby sa dalo do súladu s Božím Slovom. V modlitbe som povolával Život do tohto tela a obnovu v mene Ježiša Krista.

Skončil som lebo prichádzal môj autobus. Počas nastupovania počujem ako mi priateľka prekvapene hovorí, že to už vôbec nebolí. Nestačilo jej, že to povedala raz prerušovala náš rozhovor a znova a znova to potvrdzovala, tak ju to prekvapilo.

Pred nedávnom som jej totiž skúsil pomôcť v rovnakej veci ale nič sa nestalo. Vtedy som nevedel prečo bolesti ostali.

Sláva patrí Bohu.