Vedci z americkej Arizonskej univerzity odhadujú, že 20 až 60 percent hviezd podobných nášmu Slnku má vo svojom okolí vysokú pravdepodobnosť sformovania podobnej planéty ako naša Zem. Ďalší astrofyzici sa domnievajú, že v našej galaxii by mohli jestvovať dokonca státisíce planét, na ktorých by sa mohol vyvinúť život. Hoci je ľudstvo so svojimi vedeckými teóriami a technológiami ešte stále „mladé“ (musíme si to priznať), otázka jestvovania mimozemského života je zaujímavou výzvou aj pre súčasnú éru a v jej kontexte aj pre súčasného kresťana. Preto som sa ako veriaci rozhodol z čírej zvedavosti nad tým trošku zamyslieť, a to najmä ak by sme predpokladali jestvovanie mimozemskej civilizácie.

Najlákavejšou vzniknutou otázkou by určite bolo: „Ako by sa s jestvovaním mimozemskej civilizácie vyrovnala kresťanská filozofia a teológia?“ Ďalej by nás ako kresťanov určite zaujímali etické aspekty, pretože naša viera stojí na Kristovom vykúpení, ktoré sme potrebovali, lebo sme zhrešili. „Majú aj Marťania morálku, svedomie a dopúšťajú sa morálnych prehreškov?“ Istotne by bola príležitosťou pre naše filozofické skúmania taktiež aj vec prípadného náboženského kultu a uctievania nejakého božstva.

Nemôžem tu „vyrobiť“ nejakú komplexnú etickú a filozofickú analýzu tejto problematiky – nie som na to súci ani po stránke vzdelania, ani po stránke skúseností. Jediné čo mám je milosť viery, fakty a vedecké pravdepodobnostné úvahy. Ako to mám skombinovať?

Študujem kresťanskú filozofiu a nemohol som si nevšimnúť, ako sa ľudské myslenie postupne vyvíjalo a rozširovalo si svoj spočiatku mimoriadne zúžený (mytologický) obzor. Najprv sme boli placka plávajúca na vode, neskôr sme už boli oválny a stali sme sa „pupkom univerza“ (a to aj v západnej, ako i vo východnej tradícii). Všetko sa točilo okolo nás, hviezdy boli len stálice, prípadne diery na oblohe, cez ktoré k nám svieti večný oheň. Aj naša putujúca Matka Cirkev vyzrievala a postupne si rozširovala kozmologický náhľad na náš vesmír. Stala sa svedkom, že veci nie sú vôbec také jednoduché, ale naopak – stvoriteľské dielo oslavuje Boha z pozície mimoriadnej mnohotvárnosti a zložitosti.

Kopernikánsku revolúciu, kedy sme konečne pochopili, že nie sme stred vesmíru a Zem sa točí okolo Slnka, čoskoro vystriedala ďalšia vedecká revolúcia, kedy sme odhalili, že hviezd a solárnych systémov je v našej galaxii resp. vo vesmíre neskutočné kvantum. Stali sme sa maličkými. Boh je s nami, prišiel ako Syn a zomrel za naše hriechy, ale nie preto, že sme centrom univerza alebo kľúčovou civilizáciou, ktorá je rovnako jedinečná, ako v rámci vesmíru nebadateľná. Prišiel a je s nami, lebo miluje. Láskou sme dokázali prekonať stratu ústredného postavenia v stvoriteľskom diele. Ďalej prišla biologická revolúcia, kedy sme odkryli záhady evolučného vývoja pozemského života – a to veru rozšírilo obzory našej Matky Cirkvi ešte väčšmi, hoci vieme, že spočiatku sa nové pohľady museli prebíjať istou formou skostnatelého skepticizmu, ktorý je zároveň sprítomnením obrany kresťanských hodnôt.

Na čo som urobil taký stručný exkurz po dejinách filozofie vedy? Pretože objav mimozemského života by znamenal rovnaký, ba domnievam sa, že najväčší prielom v našom chápaní života. Neboli by sme už len maličkí a drobnulinkí, ale možno by bolo v hre aj naše výsadné postavenie. Alebo žeby nie? Ak by sme vzali našu kresťanskú vieru pevne do rúk, tak by objav, že sme jedni z mnohých, možno nemusel tak bolieť, pretože – presvedčení o vykupiteľskom diele nášho Pána – budeme mať „v očiach“ Boha stále výsadné postavenie. Je to prirodzenosť ľudská, ktorú na seba vzal Pán Ježiš. Je to ľudstvo, ktoré bolo vykúpené a povolané k univerzálnej spáse predrahou krvou Božieho Syna. Je to ľudská Cirkev, ktorá je sprítomnením budúceho nebeského kráľovstva. Boh nám prejavil svoju lásku takým exkluzívnym spôsobom v obete svojho Syna, že nemožno strácať vieru v privilegovaný charakter našej ľudskej existencie.

Možno si poviete, že nemožno byť viac naivný, ak by som povedal, že by ma neprekvapilo, že i mimozemšťania by verili v trojjediného Boha. Alebo že by mali posvätné písomnosti a artefakty podobné našej Biblii, alebo, ak zhrešili, že ich Boh privádza k spáse nejakým iným, nám zatiaľ neznámym spôsobom. Naivné sa to zdá až priveľmi, ale berúc s plnou vážnosťou kresťanské učenie ako súbor faktov, ma úvaha nikde inde neprivádza – aspoň jedna z náboženských kultúr mimozemskej civilizácie by mohla pozoruhodným spôsobom korešpondovať s naším „pozemským“ kresťanstvom.

Kresťanstvo prekonalo viacero vedeckých revolúcií a vždy sa nakoniec posilnilo o nové apológie. Preto pevne verím, že i potvrdenie mimozemského života na inej planéte nebude znamenať pohromu a ani prípadný kontakt s mimozemskou civilizáciou by nebol smrteľným úderom. Musím v to veriť a chcem tomu veriť. Naša exkluzivita by bola opäť zachránená Božou láskou a možno by sme sa stali aj pre iné civilizácie obohatením tak, ako keď misionári šíria evanjelium v iných krajinách. Naša viera je silná a dejiny ukazujú, že aj šikovne prispôsobivá, za čo vďačíme tomu, že je to viera pravdivá a je nositeľkou pravdivého posolstva. Nech teda žije Pravda, nech žije Pravda tu na Zemi, ako i v iných svetoch.

Svätý, svätý, svätý, Pán Boh všetkých svetov, plné sú nebesia i zem Tvojej slávy! Amen!