Pri venčení psa som si ráno všimol staršiu pani ako si s paličkou v ruke pomaly ide na nákup. Prihovoril som sa jej, zaželal som všetko dobré do Nového roku a pani sa veselo usmiala. Spýtal som sa či má nejaké bolesti, čo mi potvrdila a tak som sa pýtal či je veriaci človek. Ona mi vraví, že áno verí ale svoju vieru nepraktizuje.
Hovorím jej, ja vám pomôžem, pomodlím sa za vás a vy mi potvrdíte čo budete cítit. Na to mi hovorí, to sa nedá zmeniť a stále pokračovala smerom k obchodu. Ja na to, že dobre, uvidíme a krátko som sa pomodlil. Pani mi okamžite hlásila, že sa nič nezmenilo, že to nejde. Hovorím, len mi povedzte čo vás presne bolí. Pani mi vraví, že má boľavé nohy chrbát a reumatické bolesti. Tie nohy ju boleli v členku a najmä ľavý jej spôsôboval pichľavú bolesť pri každom kroku. Hovorím, dobre, tak začnime pri tom členku. Zohol som sa dotkol som sa členku a pomodlil som sa. Pani hlási, nič sa nezmenilo. Povedal som, ak budete trošku trpezlivá uvidíte aké je účinné spoľahnúť sa na Boha. Videl som, že pani stále pochoduje tak som ju povzbudil svedectvom z predošlého dna, ked Pán pomohol mladej žene s bolesťou po páde na lyžiach. Zaujalo ju to a zastavila sa.
Tentoraz mi po modlitbe potvrdila zlepšenie stavu. Zrazu sa zmenil jej výraz tváre. Pýtam sa, ked pred modlitbou bola bolest 10 na stupnici od 10 po 0, kam sme sa dostali teraz? Pani vraví, že teraz má bolesť oveľa menšiu, takých päť. Hned sme pokračovali dalej a bolesť ustupovala na konečných jeden. Namiesto pichania mi to pani opisovala akoby mala nohu vo vode.
Ubezpečil som ju, že to je od Pána, že ja neviem ako sa má zmeniť jej stav ale viem, veriť Bohu a ako to On dal zapísať do Písma tak sa to teraz pre nu deje. Dovodom je Bozia laska k nam a aj ona vzdy bola a je veľmi milovaná a Bohu vzácna, len to takto priamo ešte nemohla pocítiť.
Bolo jasné, že pani je zasiahnutá v srdci, oči sa jej zahmlili a už sa nikam neponáhľala. Následne sme sa modlili za veľmi reumaticky pokrútené prsty. Počas modlitby pociťovala teplo v tele. Pani bola veľmi povzbudená a krásne sa usmievala.
Ubezpečil som sa, že sa naozaj cíti oveľa lepšie a už je spokojná. Potom sme si spoločne zaželali všetko dobré a jej nech dôveruje Bohu a rozlúčili sme sa.
Sláva patrí Bohu.
- blog používateľa Martin Petrovic
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač