22. január 2015 - 6:47 poslal Margita Žiaková Príspevok na BLOGU
Neviem, kedy sa jej to stalo a neviem ani, ako ju to „bolelo“.
Keď som si všimla, že stonka je zlomená a drží sa len na malom kúsku,
bola už „rana“ zaschnutá.
Kvet na konci stonky však nebol suchý, ba ani zvädnutý.
Bol „živý“ a taký je aj doteraz. Už skoro tretí mesiac...
***
Aj človek je niekedy ako táto antúria.
Zlomený a predsa žije.
Ani on toho nepotrebuje veľa.
Len trochu životodarnej sily, ktorá v ňom často prúdi takmer nebadane.
Hovoríme jej - láska.
»
- blog používateľa Margita Žiaková
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač