Dnes si život predstavujeme bez bolesti, bez utrpenia. Chceme kráčať cestou rýchleho šťastia, byť šťastní - teraz, hneď. A však toto šťastie je veľmi krátke, prchavé a veľmi rýchlo sa opäť ozýva ešte väčšie prázdno či bolesť. Bolesť, ktorú sa snažíme čo najviac potlačiť do úzadia a prekryť opäť nejakým „rýchlym“ pocitom šťastia. A už sme v tom – v začarovanom kruhu, z ktorého niet východiska.
O čo smutnejšie je, ak toto moje „šťastie“ sa uskutočňuje na úkor druhého človeka (napr. šťastie z množstva peňazí získaných okrádaním iných) alebo protizákladným princípom morálky (nechcem trpieť, a tak si zvolím eutanáziu).
Človek nedokáže nájsť zmysel utrpenia, nedokáže čeliť bolesti, ak neobjaví skutočný rozmer lásky! (Nie dnes populárna „láska“ ako plytký erotický cit. Ale skutočná láska – obeta a sebadarovanie.) Láska dáva základný a najhlbší zmysel ľudskému životu. A teda aj utrpeniu a bolesti.
Veď čo nič nestojí, za nič nestojí. Čo nás nestojí žiadnu námahu, odriekanie, to
nemá pre nás žiadnu hodnotu. Kresťania nie sú žiadni zvrhlíci, ktorí so záľubou vyhľadávajú utrpenie. Bolesť tu vždy bola a bude. Už od nepamäti akosi „neodmysliteľne“ patrí k životu. Avšak, kresťanstvo dáva bolesti a utrpeniu „nový“ rozmer. Vidí v nich príležitosť pre osobný rast a väčšiu dôveru Bohu. V ťažkých chvíľach zvykneme prehodnocovať svoj život, zamýšľať sa nad jeho zmyslom. V ťažkých chvíľach si začíname uvedomovať, čo je skutočnou hodnotou a čo iba plytvanie našimi silami.
Utrpenie má mnoho podôb. Nie na všetky otázky existujú odpovede. A však, človek dokáže nájsť svoje naplnenie jedine v láske. Matka a otec k deťom. Manžel k manželke a naopak. Pokračujme na úrovni rodinných či spoločenských vzťahov. Veď o koľko je ľahší či radostnejší život, ak viem, že som milovaný, že niekomu na mne záleží. Doprajme tento pocit ľuďom zo svojho okolia.
A taktiež, láska zakrýva množstvo hriechov (1 Pt 4,8). Veď, koľko len dokážeme odpustiť človeku, ktorého skutočne milujeme. Zmysel utrpenia objavíme jedine v skutočnej láske. A zároveň, skutočná láska musí bolieť.
Neexistuje láska bez obety, bez služby. Inak to už nie je láska.
Marián Jaklovský
Časopis Boromeo 2-2014
