Minuly tyzden sme zazili oslobodenie nasej sestricky od demona. Prosila nas o modlitbu lebo v sebe citila nieco cudzie co ju nutilo konat veci, ktore ani nechcela robit, no citila natlak a ked to posluchla potom sa trapila lebo ju to mrzelo. Vravela, ze to je nieco v nej ale ona to tam nechce.

Pri modlitbe sa demon prejavil najskor strnulostou potom napatim a vyraznou triaskou, nakoniec vysiel a v sestricke sa rozlial pocit stastia. Bolo krasene sledovat ako si uvedomuje svoju doslova novu identitu. To zle co bolo s nou spojene zrazu bolo prec a ona si pytala zrkladlo lebo si pripadala tak zmenena, ze chcela vediet ci ma aj novu tvar. Vravela, ze vybuch smiechu od stastia zadrziavala iba kvoli myslienke, ze by sme si mysleli, ze sa nahle zblaznila ale taka bola stastna, ze jej pritom tiekli slzy po licach.

Ked sa trosku upokojila hned to isla vyrozpravat svojim detom a zavolala cely svoj dom na modlitbu. Vsetci sa s nou vratili do domu jej sestry a za kazdeho jedneho sme sa modlili osobitne, oni tam odovzdavali svoje zivoty Jezisovi.
Premodlili sme ich problemy.
Napriklad priatelke jej syna sa pritom napravila vybocena chrbtica.

V ten den sme sa modlili aj za dalsich susedov, ktori sa tiez prisli pozriet. Vsetci zazili nejake posobenie v ich prospech.

Na druhy den sa vratila aj so svojou dalsou sestrou. Ta si pytala modlitbu z podobneho dovodu, citila v sebe tlak a nutkania, ktore jej pripadali cudzie, nie z jej vole. Modlili sme sa a ona tiez pocitila vyraznu ulavu. Jej sestra nam pri modlitbe pomahla a velmi silno prezivala ked zisitla, ze citi to zlo, vie ho doslova vnimat v rukach ked sa sestry pri modlitbe dotyka a ked to z jej sestry vyslo, ona to vnimala.
Nevedeli sme vsak pri oslobodzovani odstranit problem s bolestou v nohe, ktora vystrelovala od chrbtice, prechadzala celou nohou az do prstov.

Mal som podozrenie, ze to moze byt problem v chrbtici sposobeny kratsou nohou ale ona sa na nohu nestazovala. Napriek tomu som ju vyzval aby si sadla chrbtom rovno az na doraz k operadlu stolicky a pod chodidla som jej podlozil druhu stolicku. Potlacil som jej chodidla smerom do panvy a ukazalo sa, ze pravu nohu ma kratsiu. Vtedy sa priznala, ze to ona vie aj to citi ale nechcela sa stazovat aby sa jej nesmiali, ze ma nohu kratsiu.

Boli tam tri rodne sestry a jednu z nich skusenejsiu ako tie dve ostatne som ponukol aby sa ona pomodlila ale nechcela, ze to mam robit ja. Ja som chcel aby si oni overili, ze toto je aj cez ne mozne ved uz veria, same zazili oslobodenie takze nemusia pochybovat o ucinku modlitby.

Sestra, ktora bola vcera oslobodena, ta co zavolala cely svoj dom sa teda chytila nohy svojej rodnej sestry a prikazovala nohe ako som jej vravel. Chvilu sa nic nedialo ale po chvilke zacala plakat cela prekvapena, ze to citi ako sa noha zacal posuvat a my sme naozaj videli ako noha dorastla na dlzku tej druhej. Pritom jej sestra, ktora sa pozerala na svoju nohu ako jej rastie, tiez potvrdzovala, ze to citi od bedroveho klbu po celej nohe. Ked noha dorastla zistili, ze aj bolesti sa uplne stratili.
Takto to ostalo aj po par dnoch, ked som ju videl opat.

Dialo sa ovela viac ale takto sa cez posobenie Bozou mocou v nas da evanjelizovat uplne prirodzene a ovela ucinnejsie ako iba recami.
Vysledkom takejto praktickej evanjelizacie je clovek so skusenostou a ochotny sam konat, neostava iba teoreticky oboznameny ale sam zaziva co moze dostat a sam posobi v prospech inych a opat sa presviedca, ze Jezis v nas je realita plna moci. Laska medzi sestrami sa uplne obnovila a ich pokoj a stastie v tvari to by som vam doprial vidiet. Uz vedia ako budu pomahat ich dalsej sestre aby sa aj ona presvedcila a sama zazila co ony uz prezivaju.
Evanjelizacia praxou...

Oslobodena sestricka sa teraz modli za kazdeho v jej dome.
Jej dospely syn po tejto skusenosti mal daky problem a ked ho v sebe vyriesil, prisiel k nej, prosil ju o odpustenie a pobozkal ju z vdaky.
Toto u nich nebyvalo zvykom.