...A potom to ďalšie slovo: čo znamená dnes pre nás „cítiť sa bezcennými“, čiže rozriediť našu kresťanskú dôstojnosť? Znamená to nechať sa naštrbiť modloslužbami našich čias: vonkajší imidž, konzum, stavanie vlastného «ja» do stredu všetkého; ale tiež predbiehanie sa navzájom, arogancia ako postoj ktorý vyhráva, nikdy nemusieť priznať vlastné pochybenie alebo vlastnú núdzu. Toto všetko nás oberá o vedomie vlastnej hodnoty, robí nás to kresťanmi priemernými, vlažnými, mdlými, pohanskými.
Ježiš vylial svoju Krv ako cenu a ako obmytie, aby sme boli očistení od všetkých hriechov: aby sme nestrácali vlastnú hodnotu, hľaďme na neho, napájajme sa z jeho prameňa, aby sme boli chránení pred rizikom skazenosti. A tak zakúsime milosť premeny: my zostaneme stále úbohými hriešnikmi, ale Kristova Krv nás oslobodí od našich hriechov a prinavráti nám našu dôstojnosť. Oslobodí nás od skazenosti. Bez našich zásluh, s úprimnou pokorou, budeme môcť prinášať bratom lásku nášho Pána a Spasiteľa. Budeme jeho očami, ktoré sa vydávajú hľadať Zacheja a Magdalénu; budeme jeho rukou, ktorá prichádza na pomoc chorým na tele i na duchu; budeme jeho srdcom, ktoré miluje tých, ktorí potrebujú zmierenie, milosrdenstvo a porozumenie.
Takto Eucharistia aktualizuje Zmluvu, ktorá nás posväcuje, očisťuje a zjednocuje v podivuhodnom spojení s Bohom. Takto sa učíme, že Eucharistia nie je odmenou pre dobrých, ale je silou pre slabých, pre hriešnikov. Je odpustením, je viatikom, ktoré nám pomáha ísť, kráčať.
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .