Pevná a istá viera vždy viac stráca, ak kňazi a katechéti nevyžarujú istotu, ak tolerujú čoraz viac všetko zasahujúci laxizmus, namiesto toho, aby pripomínali pravdy o hriechu, súde a pekle, a deťom, mládeži i dospelým kládli na srdce, aby sa premáhali a vedeli sa zriekať.
Je známe, že laxizmus v Cirkvi vedie k únave, nedôvere a ľahostajnosti. Rozhodné priľnutie k veľkým pravdám viery naproti tomu pôsobí oživujúco.
Kostolník jedného veľkého chrámu v Nemecku na otázku, prečo tento chrám, ktorý predtým býval pravidelne plný, je dnes pri bohoslužbách takmer prázdny, odpovedal takto: „Najprv tu bol kňaz z Greifswaldu a hovoril: Ježiš bol Syn Boží. Potom prišiel iný z Rostocku a hovoril: Ježiš bol len človek. Nakoniec prišiel ďalší z Tübingenu a povedal: Ježiš neexistoval. Potom si ľudia hovorili: Keď už ani kňazi nie sú medzi sebou zajedno, čo treba veriť, tak zostaňme radšej doma.“
Dúfajme, že u nás žiaden kostolník nemusí robiť takéto rezignované prehlásenia. Bohu vďaka, naše kostoly navštevuje ešte mnoho veriacich z presvedčenia a každý kostolník by mohol predstúpiť pred ľudí a povedať:
„U nás kňazi nehlásajú svoje osobné názory, ale úplnú autentickú náuku Cirkvi.“
Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi
