Najdokonalejšie nie je správanie, ktoré zodpovedá našej predstave o dokonalosti – bezchybné, neomylné, bezkonfliktné – ale správanie, ktoré je najväčšmi poznamenané nezištnou láskou k Bohu a najmenej pýchou, obdivom k sebe samému. Kto prijíma svoju slabosť, malosť, časté pády, svoju ničotu v očiach vlastných aj cudzích a priveľmi sa nad tým netrápi, lebo sa živí veľkou dôverou v Boha a vie, že Božia láska je nekonečne dôležitejšia a cennejšia než jeho vlastné nedokonalosti a chyby, ten miluje väčšmi ako človek, ktorý kvôli starostiam o vlastnú dokonalosť príde o všetok pokoj.

Jacques Philippe – Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom