V životopise svätého Jána Vianneyho je opísaná nasledujúca príhoda: Raz, keď farár z Arsu ráno otváral kostol, pri dverách stretol starého sedliaka. Spýtal sa ho, čo ho tak zavčasu ráno privádza do Božieho domu. Sedliak odpovedal: „Toto je pre mňa najmilšia hodina dňa. – idem si pred bohostánok vyprosiť silu na svoju celodennú prácu“. Jednoduchý ale múdry sedliak veril, že v Eucharistii je prítomný živý Ježiš Kristus. Uveril, a preto čerpal z Eucharistie silu.
Ak si pozorne všimneme život Pána Ježiša, ako ho zachytáva evanjelium, vidíme, že každý jeho krok tu na zemi bol vyjadrením jeho veľkého záujmu o človeka. Veď práve preto prišiel na svet. Ježišov život bol popretkávaný neustálymi skutkami telesného a duchovného milosrdenstva – učil pravde, mal súcit s trpiacimi, sýtil hladné zástupy, za ľudí predkladal Otcovi modlitby, prijímal hriešnikov, uzdravoval každý neduh a chorobu, prinášal pokoj, dodával odvahu, rozdával radosť, budoval jednotu, učil, ako prijímať kríž, všetkých miloval do krajnosti...
Bolo by veľmi čudné, keby cez Eucharistiu, v ktorej chcel navždy zostať medzi nami, a o ktorej sám povedal, že je jeho telom a krvou, nepôsobil podobne. Cez Eucharistiu Ježiš aj dnes prináša pokoj a radosť, dodáva odvahu a silu prijímať kríž, vytvára jednotu, uzdravuje celého človeka, každého, kto k nemu prichádza.
Ježiš v Eucharistii na nás čaká, neodmietajme jeho pozvanie. Veď dal za nás svoj život.

Ján Hallon

Z časopisu Blumentál