„ Sú tu dve slová na začiatku otázok, ktoré sa ma dotkli. A sú to slová, ktoré zažívame v každodennom živote – či už v spoločnosti alebo v rodine. Týmito slovami sú ‚napätie‛ a ‚konflikt‛.“ ... „Pomyslime na to, čo by bolo zo spoločnosti, rodiny, skupiny priateľov bez napätí a bez konfliktov? Viete čo by z nich bolo? Cintorín. Lebo napätia a konflikty sú neprítomné jedine tam, kde ide o mŕtve veci. Keď je tu život, je tu napätie a je tu konflikt. Je preto dôležité hlbšie tomu porozumieť a hľadať v mojom živote, ktoré sú skutočné napätia, ako tieto napätia prichádzajú - lebo napätia vypovedajú o tom, že som živý - a aké sú tieto konflikty. ... Napätia ti pomáhajú rásť, rozvíjajú odvahu. A mladý človek musí mať túto cnosť odvahy! Mladý bez odvahy - nuž, to je ochabnutý mladý, je to mladý-starec.“
„Aby som to povedal jasne: po prvé – nebáť sa napätí, lebo pomáhajú rásť. Po druhé – riešiť napätia prostredníctvom dialógu, lebo dialóg spája – ako v rodine, tak aj v skupine priateľov a nachádza sa tak spôsob k spoločnej ceste bez toho, aby sme stratili vlastnú identitu. Po tretie – nepripútať sa príliš k istému napätiu, lebo toto ti uškodí. ... Povedal som, že mladý bez napätia je mladým penzistom, ‚mŕtvym mladým‛, avšak mladý, ktorý vie žiť jedine v napätí je chorým mladým. Toto je treba rozlišovať. Je to takto jasné? Nie, nie je to jasné. Ale poďme ďalej.“...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
