Nasledujúce riadky sú z knihy Život po smrti od autora Dinesh D'Shouza:

Začneme u Kristovho zmŕtvychvstania a budeme s ním zaobchádzať ako s historickou domnienkou, ktorá sa nijako nelíši od všetkých ostatných historických domnienok. Nebudem nakladať so zmŕtvychvstaním nijako privilegovane, pretože je považované za posvätnú udalosť; nezaujmem ale ani predpojatý názor, že k nemu nemohlo dôjsť, pretože takéto veci sa nestávajú. Tomu prvému pokušeniu prepadne len málo bádateľov, ale tomu druhému ich podľahne veľa. Typickým príkladom je Zmŕtvychvstanie Ježišovo (Die Auferstehung Jesu) od Gerda Lüdemanna. V tejto knihe sa na prípad Krista aplikuje zavedený vedecký princíp: Z mŕtvych nikto nevstává, a preto z mŕtvych nemohol vstať ani Kristus. Podobný prístup nájdeme v knihách Marcusa Borga, Johna Dominica Crossan či spolku zvaného Jesus Seminary. Títo bádatelia sú väcšinou teológovia a historici, ktorí príliš nedisponujú znalosťami vedy, ale napriek tomu sú neochvejne presvedčení, že veda vylučuje možnosť posmrtného života. Proti zmŕtvychvstaniu sa dá argumentovať, avšak nie na základe apriórneho odmietnutia, ale konkrétneho skúmania okolností.

Historické fakty
Tu sú štyri historické fakty, z ktorých musíme vyjsť. Po prvé, Kristus bol svojimi nepriateľmi súdený, odsúdený a ukrižovaný. Po druhé, krátko po pohrebe bola Kristova hrobka nájdená prázdna. Za tretie, apoštoli vrátane jedného či dvoch skeptikov uviedli, že videli Krista po jeho smrti živého, z mäsa a kostí, a rozprávali sa s ním. Za štvrté, apoštoli, vedení vierou v Kristovo telesné vzkriesenie, založili hnutie, ktorému sa napriek perzekúciám a mučeníctvu podarilo obrátiť milióny ľudí na nový spôsob života podľa vzoru Krista a jeho učenia. Tieto fakty potvrdzuje mainstreamová historická veda. Sú rovnako spoľahlivé ako iné fakty o staroveku, o ktorých nepochybujeme, napríklad že Sokrates vyučoval na aténskom trhovisku, že Caesar prekročil Rubikon alebo že Alexander Veľký zvíťazil v bitke pri Gaugaméle. Úlohou historika je vnášať zmysel do známych faktov. Teológ N. T. Wright vo svojej štúdii píše, že hypotéza o tom, že Kristus naozaj vstal zmŕtvych, sa síce intuitívne javí ako nepravdepodobná, ale má veľký vysvetľujúci potenciál. Inými slovami, zmŕtvychvstanie je uveriteľné, pretože vysvetľuje všetky vyššie uvedené fakty. Ak Kristus naozaj vstal zmŕtvych, je nám jasné, prečo bola hrobka prázdna, prečo sa apoštoli domnievali, že Krista po jeho smrti uvideli a prečo ich to prinútilo šíriť evanjelium a dalo im to silu čeliť prenasledovaniu a mučeniu, bez toho, že by svoje nové presvedčenie zradili. Wright však zachádza ešte ďalej a tvrdí, že zmŕtvychvstanie je hypotéza nielen možná, ale aj nutná. Myslí tým, že žiadna alternatívna hypotéza nedokáže vysvetliť dané fakty s aspoň približne rovnakou mierou vierohodnosti. Vzhľadom na to, že skeptici razia alternatívne teórie už dvetisíc rokov, je to slovo do bitky. Pozrime sa teda v stručnosti na niektoré alternatívne teórie.

Alternatívne teórie
Podľa verzie, ktorá je zrejme najpopulárnejšia, prinajmenšom od čias osvietenstva, je zmŕtvychvstanie mýtus - apoštoli si ho vymysleli. Corliss Lamont v knihe Ilúzia nesmrteľnosti (The lllusion of Immortality) píše: "Mýtus zmŕtvychvstania je presne takou bájkou, akú by sme očakávali v primitívnej predvedeckej spoločnosti, ako boli starí Hebreji." Apoštoli očakávali, že ich vodca sa vráti, a preto si vybájili historku o tom, že ho po smrti videli živého. Tento názor je síce dnes medzi skeptikmi najrozšírenejší, ale zároveň je to ten nejchabejší pokus o vysvetlenie faktov. Po prvé, ako píše Wright, to, že mŕtvi neožívajú, nie je objav z doby osvietenstva. Starí Hebreji to vedeli rovnako dobre ako my. Po druhé, stúpenci Krista boli Židia a neočakávali od neho, že ožije. Židia síce verili v telesné vzkriesenie, ale až na konci sveta. Apoštoli boli úplne ohromení, keď zbadali Krista z mäsa a kostí, a niektorí tomu spočiatku odmietali uveriť. Za tretie, vymyslieť si historku je niečo iné, než byť pre ňu ochotný nechať sa umučiť k smrti. Prečo by apoštoli boli pripravení zomrieť pre niečo, o čom vedeli, že je to lož? (poznámka autora: 11 apoštolov z dvanástich zomrelo mučeníckou smrťou za človeka, ktorý keby nevstal zmŕtvych, bol by v ich očiach klamár, pretože hovoril o svojom zmŕtvychvstaní, ale zomrel na kríži a po jeho smrti sa apoštoli rozutekali a v ich vyjadreniach bol prítomný silný skepticizmus)

Iná teória hovorí, že apoštoli ukradli telo. Táto teória je veľmi stará, dokonca už židovskí odporcovia Krista takto vysvetľovali prečo bola hrobka prázdna. Túto domnienku razili Židia vo svojej polemike s kresťanstvom ešte ďalších dvesto rokov. Táto teória však naráža na niekoľko prekážok. Kristova hrobka bola zavalená kameňom a strážili ju rímski vojaci. Ako apoštoli prekĺzli okolo stráží? Naviac pokiaľ apoštoli ukradli telo, potom vedeli úplne iste, že Kristus nevstal zmŕtvych. Máme tu rovnaký problém ako u predchádzajúcej teórie: Prečo by apoštoli zanechali svoj smútok a prepukli v jasot? Prečo by sa vydali šíriť vieru do sveta? Prečo by sa v smrteľných bolestiach odmietli zriecť svojej viery? Vysvetlenie si žiada skôr to, ako mohli Kristovi protivníci tak húževnato lipnúť na tak nepravdepodobnom vysvetleni. Na to je jednoduchá odpoveď: Potrebovali zdôvodniť, prečo bola hrobka prázdna. Prázdna hrobka je veľmi dôležitá, pretože vieme, že stúpenci Krista hlásali v Jeruzaleme, že vstal zmŕtvych, takmer okamžite po jeho smrti. Keby si to jednoducho vymýšľali, nebolo by tažké ukázať Kristovu mŕtvolu a ich tvrdenia vyvrátiť. To sa nestalo, takže je zrejmé, že to nebolo v silách Židovi ani Rimanov.

Podľa tretej teórie, ktorá sa objavuje v niekoľkých populárnych knihách, Kristus v skutočnosti nezomrel a upadol iba do mdlôb či tranzu. V hrobke sa zotavil, dostal sa von a ukázal sa apoštolom. Táto teória má niekoľko problémov. Len tak námatkovo, predpokladá, že rímski vojaci nevedeli zabíjať ľudí. Pri ukrižovaní nastáva väcšinou smrť udusením, a ak si rímski vojaci neboli istí, či je odsúdenec mŕtvy, polámali mu nohy. Kristus nemal zlámané nohy, vojaci teda boli zjavne presvedčení, že je mŕtvy. Takže predstava, že Kristus sa zotavil v hrobke, je pritiahnutá za vlasy. Predstavte si, ako muž v tomto stave odvaľuje kameň, preniká okolo stráží a potom vystúpi pred svojich nasledovníkov. Ich reakcia by najkôr bola: zožeňte rýchlo doktora! Tak to ale nebolo. Apoštoli, zdrvení Kristovou smrťou, neuzreli polomŕtveho muža v mdlobách; uzreli muža, ktorý zvíťazil nad smrťou a navrátil sa k plnému životu a zdraviu. Pre tieto nezhody s historickými faktami o zmŕtvychvstaní odmieta teóriu mdlôb aj známy skeptický historik David Friedrich Strauss.

Napokon tu je hypotéza halucinácií. K tomuto vysvetleniu sa prikláňa Gerd Lüdemann, podľa ktorého halucinácie môžu za to, že vôbec nejaký príbeh o zmŕtvychvstaní vznikol. Podľa Lüdemanna aj dnes ľudia majú "videnie", v ktorom sa im zjavuje Panna Mária. Podobne aj apoštoli mali "videnie", ktoré bolo nákazlivé a "viedlo k ďalším videniam". Nakoniec prichádzali správy o videní Ježiša prakticky odvšadiaľ. Ludemannova teória halucinácií nadobudla na vierohodnosti v poslednej dobe, kedy sa objavilo značné množstvo ľudí, ktorí údajne videli UFO ci oživeného Elvisa. Veľkým úskalím halucinačnej hypotézy je ale to, že halucinácie bývajú skoro vždy súkromné. Až na veľmi zriedkavé prípady vidí halucináciu iba jedna osoba. Ak desať ľudí vypovie, že videli niečo veľmi nepravdepodobné, ​​potom nestačí povedať, že sa im to skrátka zdalo alebo si to predstavovali, pretože potom je treba vysvetliť, prečo mali všetci rovnaký sen či rovnakú predstavu. Historik Gary Habermas uvádza príklad skupiny stroskotancov z potopenej lode, ktorí plávajú po mori na plti. Jeden z nich zrazu ukáže na obzor a vykríkne: "Vidím loď." Iste, možno že má halucinácie, ale v tom prípade tú loď nikto iný neuvidí. Ak ju ale uvidia aj ostatní ľudia na plti, je načase zabudnúť na halucinačnú teóriu a volať o pomoc, pretože tam je naozaj loď. Ak aplikujeme túto logiku na Elvisa, je zrejmé, že ak niekoľko normálnych ľudí potvrdí, že v Las Vegas videli Elvisa, najskôr si to nevymysleli. Zjavne videli jedného zo stoviek Elvisových dvojníkov, ktorí bežne vystupujú v tamojších nočných kluboch a kasínach. Podobne ak viacerí ľudia uvidia UFO, potom pravdepodobne nemajú halucinácie; niečo možno na oblohe naozaj vidia, ale nevedia, čo to je. Väčšinou nejde o halucinácie, ale o chybnú identifikáciu. Kristus sa vraj ukázal učeníkom niekoľkokrát. Podľa sv. Pavla sa pri jednej príležitosti zjavil viac ako päťsto ľuďom. Tí boli ešte nažive, keď Pavol písal, a mohli teda pravdivosť tejto informácie spochybniť. Jakub, ktorý bol ku Kristovmu učeniu skeptický, sa údajne utvrdil v tom, že Kristus je Mesiáš, až po tom, čo uvidel jeho vzkriesené telo. Tiež apoštol Tomáš, slávny pochybovač, sa o zmŕtvychvstaní presvedčil, až keď sa dotkol Ježišových rán. Sám Pavol bol podľa svojho rozprávania prenasledovateľom kresťanov, kým sa mu Kristus nezjavil na ceste do Damasku. Nikdy inokedy v dejinách nezažilo toľko rôznych osôb pri rôznych príležitostiach tú istú halucináciu. Halucinácie nevysvetľujú ani prázdnu hrobku, ani prečo Židia či Rimania nestlmili celé to dianie tým, že by ukázali Ježišovo telo.

Pozoruhodný záver
Dospievame k pozoruhodnému záveru, že žiadna alternatívna teória napriek všetkým zdaniam prepracovanosti nevysvetľuje historické fakty, ktoré máme pred sebou, ani dosť málo uspokojivo. Na povrchu sa tieto teórie zdajú hlboké, vo vútri sú však plytké. Hypotéza o zmŕtvychvstaní vyzerala síce spočiatku fantasticky, ale po preskúmaní ostatných možností sa ukazuje, že je to to najlepšie vysvetlenie, ktoré máme k dispozícii. Nesnažím sa tu zmŕtvychvstanie dokázať. Medzi najprekvapujúcejšie historické objavy patrí zistenie, že o minulosti toho s určitosťou vieme veľmi málo. Snažím sa tu ukázať, že zmŕtvychvstanie obstojí na základe všeobecne uznávaných vedeckých štandardov ako platná historická domnienka.​

-----------
Foto: july10-kaunas-2009 by ks, CC licencia