Pred polrokom sa v jednom slovenskom ekonomickom týždenníku objavil článok so zarážajúcim názvom: „Vďaka, ale nebudem mať deti. Prečo je výhodné žiť život bez potomkov“ (Trend, 21. 4. 2015). V texte o jednej zahraničnej knihe sa píše o ľuďoch materiálne dobre zabezpečených a predsa rozhodnutých nemať deti. Motivácie k takémuto rozhodnutiu prekvapujú rovnako, ako titulok článku. Materstvo ženy ako prirodzená požiadavka sa označuje za predsudok, alebo deti vyrušujúce v dopravných prostriedkoch za diskrimináciu ostatných cestujúcich. Ďalšia výpoveď neváha výchovu detí pokladať za stratu času a energie, či vyjadriť obavu zo splodenia dieťaťa do takého bezcitného konzumného sveta. Nechýbajú ani obvinenia voči ľuďom rozhodnutým, že sa stanú rodičmi. Sú vraj často oveľa sebeckejší ako bezdetné páry, ktoré sú vraj podľa niektorých štúdii pre komunitu prospešnejšie ako rodiny s deťmi. „Princíp ženy rodičky“ – citujeme doslova – „ostáva v spoločnosti hlboko zakorenený a to sa týka aj konzervatívneho Slovenska“.
Spoločným menovateľom týchto výrokov je strata nádeje. Nádeje v to, že darovať život má zmysel, že obetovať sa má zmysel, že byť pre druhého má zmysel. V logike tejto beznádeje sa potom na Slovensku hlboko zakorenená úcta k žene ako rodičke označuje za čosi konzervatívne, zastarané, nemoderné. Lenže slovo „konzervatívny“ je od „konzervovať“, čiže uchovávať niečo v pôvodnom stave. A materstvo, otcovstvo, rodičovstvo je súčasťou najpôvodnejšieho plánu Stvoriteľa, ktorého lásku nám Sväté písmo približuje práve cez vznešené pojmy otcovstva či materstva. Áno, sme konzervatívni vo vedomí, že ak sa nedržíme najhlbších, Bohom položených základov ľudskej civilizácie a každého ľudského života, odsudzujeme ju na zánik. „Každý život je darom“ – prízvukuje pápež František (Tweet pápeža Františka, 22. 1. 2015). A vyzýva nás ku „každodennej snahe aktualizovať Boží projekt života jeho odvážnou a láskyplnou ochranou vo všetkých jeho fázach, a to v duchu ľudskej blízkosti odmietajúcej skartačnú kultúru“ (Posolstvo pápeža Františka, 15. 5. 2015). Tieto a podobné slová adresoval Svätý Otec účastníkom pochodov za život vo Washingtone, ale aj v Paríži či Ríme, kde sa na chvíľu dokonca pripojil k účastníkom pochodu a povzbudzoval ich slovami „kráčajte takto ďalej, život treba chrániť vždy!“ (Príhovor pápeža Františka, 5. 5. 2014). O potrebe chrániť naozaj vždy a naozaj každý ľudský život sme boli presvedčení aj počas Pochodu za život v Košiciach v septembri 2013. Jeho jedinečnú atmosféru máme ešte v živej pamäti. Už vtedy viacerí z účastníkov vyjadrili túžbu znovu sa v budúcnosti zapojiť do niečoho podobného. A budúcnosť, čiže naša súčasnosť ukázala, že podpora a ochrana života vôbec nestratila na aktuálnosti.
Text zverejnený na webovej stránke TK KBS (tkkbs.sk).
