...zázrak z Kány sa netýka len mladomanželov. Každý človek je povolaný stretnúť sa vo svojom živote s Pánom. Kresťanská viera je darom, ktorý získavame krstom, a ktorý nám umožňuje stretnúť Boha. Viera prechádza obdobiami radosti i bolesti, svetla i temnoty, tak ako je to pri každej autentickej skúsenosti lásky. Rozprávanie o svadbe v Káne nás pozýva nanovo objaviť, že Ježiš sa nám nepredstavuje ako sudca pripravený súdiť naše viny, ani ako veliteľ, ktorý nám nariaďuje slepo plniť jeho nariadenia; prestavuje sa nám ako Záchranca ľudstva, ako brat, ako náš starší brat, Syn Otca: predstavuje sa ako ten, ktorý odpovedá na očakávania a prísľuby radosti, ktoré prebývajú v srdci každého z nás.
Môžeme sa teda spýtať: skutočne takto poznám Pána? Cítim ho blízko pri mne vo svojom živote? Odpovedám mu na vlnovej dĺžke tej manželskej lásky, ktorú on každý deň zjavuje všetkým, každému človeku? Ide tu o vedomie, že Ježiš nás hľadá a pozýva, aby sme mu urobili priestor v súkromí nášho srdca. Na tejto ceste viery s ním nie sme ponechaní sami: dostali sme dar Kristovej Krvi. Veľké kamenné nádoby, ktoré dal Ježiš naplniť vodou, aby ju premenil na víno (v. 7), sú znakom prechodu od starej zmluvy k novej: namiesto vody používanej na rituálne očisťovanie, sme získali Krv Ježiša vylievanú sviatostným spôsobom v Eucharistii a krvavým spôsobom pri jeho utrpení a na kríži. Sviatosti, ktoré pramenia z Veľkonočného tajomstva, nám vlievajú nadprirodzenú silu a umožňujú nám zakúsiť nekonečné Božie milosrdenstvo.
Panna Mária, vzor rozjímania nad Pánovými slovami a činmi, nech nám pomáha nanovo s vierou objaviť nádheru a bohatstvo Eucharistie a ostatných sviatostí, ktoré sprítomňujú vernú lásku Boha k nám. Tak sa budeme môcť do Pána Ježiša, nášho ženícha, vždy väčšmi zamilovať a budeme mu môcť ísť v ústrety so zažatými lampami našej radostnej viery, stávajúc sa tak jeho svedkami vo svete.“
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .