Ľudský osud je možné prirovnať k osudu človeka uväzneného na dne hlbokej vyschnutej studne. Na volanie o pomoc nikto neodpovedá.
Nádej umiera. Keď takmer dohasla, ozve sa náhle odpoveď zhora:“Vieme o tom, že si tam dole. Ideme pre pomoc. Zachránime ťa.“
Do srdca uväzneného vstúpi radosť. „Vďaka Bohu, konečne niekto vie, že som tu!“
Podobne je to pri skutočnej komunikácii. Človek, ktorý sa otvorí druhému a ten ho vypočuje, nepochybne prežíva rovnaký pocit úľavy a radosti. „Vďaka Bohu, konečne niekto vie, ako sa cítim.“

John Powell : Štěstí začíná uvnitř