Kto lepšie miluje, vie dlhšie mlčať. Kto miluje, mlčí. Kto mlčí, chápe. Kto chápe, slúži. Len mlčanie musí byť zhovievavé, ušľachtilé a aktívne. Vari len matky vedia naozaj mlčať, lebo mlčať znamená trpieť.
V živote matky je toľko bezútešných hodín, že sa nedajú vyjadriť nijakým slovom. Len mlčanie ich obsahuje a niekedy ich tlmočí niektorým z tých plachých úsmevov, ktoré otvárajú okraj neba na zemi. V srdciach matiek sa často zhromažďujú dojmy a city, ktoré pery nikdy nevyslovia. Také mlčanie, nad ktorým bdie nedefinovateľný úsmev, nahrádza dlhý rozhovor, ktorý je uväznený v hĺbke srdca.
Keď sa život minie v lopote trpkých chvíľ, keď trápenia prikvačia človeka a naučia ho zhovievavosti a pochopeniu, potomkovia si budú spomínať viac na mlčanie, než na slová. Všetci vieme, aká sila bolestnej výrečnosti vyviera z matkinej mlčanlivosti. Z jej srdca zaznieva spev, ktorý sa mení v modlitbu.

Nino Salvaneschi – Tajomstvo bolesti