Z komentára Mariána Gavendu: Reštart almužnou

...V čase povinného socialistického ospevovania veľkej techniky, ktorá mala splniť všetky potreby a túžby človeka, sa vraj v sovietskom vlaku na trase z Moskvy do Leningradu dali do reči dve babušky: „Kam ideš?“, pýta sa jedna druhej. „Do Leningradu, a ty?“ – „Ja do Moskvy“. „Balšaja ťechnika!“ dali sa žasnúť obe. „Ten istý vlak ide aj do Moskvy, aj do Leningradu, balšaja ťechnika...!“ Logika ani technika však nepustí – buď ideš jedným smerom, alebo druhým. Ani evanjelium nepustí: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.“ To pre Ježiša konkrétne znamená: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24), inými slovami žiť súčasne aj pre seba, aj pre druhých. Kto si chce zachrániť život pre seba, stratí ho; kto ho stráca v službe Bohu a blížnym, ten ho nachádza.

Na nedávnom stretnutí kňazov pri plánovaní akcií v dekanáte odznel aj povzdych, akoby veriaci boli už objedení ponukou náboženských akcií a sú to napokon tí istí, ktorých dokola evanjelizujeme, katechizujeme, ktorí prídu aj upratať kostol, aj na adoráciu, aj navaria polievku pre chudobných, aj ju sami zjedia... A tí ostatní, ktorých by sa to malo najviac týkať, prejdú okolo, nezúčastnene sa pousmejú a stratia sa v šere svojej znudenej ľudskej i kresťanskej bezprizornosti. Z toho ale vidno, že tí, čo o nič nejavia záujem, aktivitami nie sú presýtení. Diagnóza bude inde. Sú uzavretí do seba a vďaka tomu znudení, vyprázdnení, deprimovaní a bez života. Pôst je okrem iného dobrý aj keď treba preliečiť objedený žalúdok. Prebudí zdravú chuť do jedla. Namiesto ponúkania čoraz atraktívnejších lákadiel, aby na náboženské akcie a duchovný život ľudia dostali chuť, sa žiada čosi zásadne iné. Zmeniť smer. Presnejšie vnútorné nasmerovanie človeka. Ako sa nedá ísť tým istým vlakom dvomi opačnými smermi (do Leningradu i do Moskvy), aj srdce je buď zamerané na seba a k sebe, a to je vždy deštrukcia, alebo k druhým, čo je vždy život a radosť. Lebo kto sa otvára, objavuje aj človeka, aj prírodu, aj Boha a napokon nachádza i seba samého. Človek bez vzťahu k druhým je peklom prázdnoty....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 31.12.2013 - 12:57
    Sme na rozhraní. Ako už toľkokrát predtým, aj dnešnej noci sa stretnú koniec a začiatok. Temnota...
  • 24.12.2013 - 06:37
    Na Štedrý večer zídete sa pri prestretom stole a pod stromček položíte s láskou svoje dary. Na...
  • 22.12.2013 - 20:31
  • 19.12.2013 - 06:43
    K Vianociam (okrem iného) patrí aj biely sneh a farebné pozdravy. Biely sneh síce ešte na mnohé...
  • 18.12.2013 - 06:28
    V mojej „dennej tlači“ je veľa zaujímavých obrázkov a pekných príbehov. Rada si ich pozerám, „...
  • 17.12.2013 - 05:52
    Dva štipce sú ako dve ruky. Mamkina a tatkova. Držia ma riadne silno, aby ma neodfúkol vietor, ba...
  • 16.12.2013 - 00:24
    V poslednej dobe badať vo svete veľa pôsobenia nepriateľa ľudskej spásy. Kresťan sa môže občas...
  • 13.12.2013 - 07:38
    Schrupol som si. Toľké nakupovanie... Koho by to nezmohlo? A snívalo sa mi o Vianociach... Všetko...
  • 11.12.2013 - 07:15
    Skôr ako tma všetko zakryje svojou veľkou studenou rukou, zostáva ešte chvíľa pre niekoľko lúčov...
  • 10.12.2013 - 18:00
    Napísal som príbeh rodiny malého dievčatka, ktoré dostalo zriedkavú formu rakoviny. Jej dedkovi Pán...