...V čase povinného socialistického ospevovania veľkej techniky, ktorá mala splniť všetky potreby a túžby človeka, sa vraj v sovietskom vlaku na trase z Moskvy do Leningradu dali do reči dve babušky: „Kam ideš?“, pýta sa jedna druhej. „Do Leningradu, a ty?“ – „Ja do Moskvy“. „Balšaja ťechnika!“ dali sa žasnúť obe. „Ten istý vlak ide aj do Moskvy, aj do Leningradu, balšaja ťechnika...!“ Logika ani technika však nepustí – buď ideš jedným smerom, alebo druhým. Ani evanjelium nepustí: „Nik nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa jedného bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať.“ To pre Ježiša konkrétne znamená: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Mt 6, 24), inými slovami žiť súčasne aj pre seba, aj pre druhých. Kto si chce zachrániť život pre seba, stratí ho; kto ho stráca v službe Bohu a blížnym, ten ho nachádza.

Na nedávnom stretnutí kňazov pri plánovaní akcií v dekanáte odznel aj povzdych, akoby veriaci boli už objedení ponukou náboženských akcií a sú to napokon tí istí, ktorých dokola evanjelizujeme, katechizujeme, ktorí prídu aj upratať kostol, aj na adoráciu, aj navaria polievku pre chudobných, aj ju sami zjedia... A tí ostatní, ktorých by sa to malo najviac týkať, prejdú okolo, nezúčastnene sa pousmejú a stratia sa v šere svojej znudenej ľudskej i kresťanskej bezprizornosti. Z toho ale vidno, že tí, čo o nič nejavia záujem, aktivitami nie sú presýtení. Diagnóza bude inde. Sú uzavretí do seba a vďaka tomu znudení, vyprázdnení, deprimovaní a bez života. Pôst je okrem iného dobrý aj keď treba preliečiť objedený žalúdok. Prebudí zdravú chuť do jedla. Namiesto ponúkania čoraz atraktívnejších lákadiel, aby na náboženské akcie a duchovný život ľudia dostali chuť, sa žiada čosi zásadne iné. Zmeniť smer. Presnejšie vnútorné nasmerovanie človeka. Ako sa nedá ísť tým istým vlakom dvomi opačnými smermi (do Leningradu i do Moskvy), aj srdce je buď zamerané na seba a k sebe, a to je vždy deštrukcia, alebo k druhým, čo je vždy život a radosť. Lebo kto sa otvára, objavuje aj človeka, aj prírodu, aj Boha a napokon nachádza i seba samého. Človek bez vzťahu k druhým je peklom prázdnoty....

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .