Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 15.03.2008 - 17:42
    Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu...
  • 09.03.2008 - 23:18
    „Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1 Tak prečo sa tu zvíjam ako...
  • 03.03.2008 - 15:30
    dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť...
  • 26.02.2008 - 12:21
    ten posledny bol odvazny... ked som si ho v sobotu vecer cital, priznam sa, ze som mal zmiesane...
  • 25.02.2008 - 23:49
    1. Ako dlho zostala Mária u Alžbety? a) neuvádza sa b) asi 3 mesiaca c) asi 5 mesiacov...
  • 24.02.2008 - 09:56
    1. Koľko deti mala Ráchel? a) 2 (Jozefa a Benjamina) b) 4 c) 10 2. Kto bol Pavlovým spoločníkom na...
  • 23.02.2008 - 13:54
    Dnes Vám prinášam prvý biblický kvíz. 1. Ako sa volal muž o ktorom sa hovorí v knihe Genezis, že...
  • 21.02.2008 - 12:02
    Myslím, že už ubehlo dosť času od chvíle, keď som vyzval našich blogerov, aby sa vyjadrili k...
  • 21.02.2008 - 01:19
    „Ešte som nemiloval, ale túžil som po láske. (...) Hľadal som niekoho, koho by som miloval. Chcel...
  • 18.02.2008 - 16:34
    Písal som krátku odbornú prácu. To, čo nasleduje, je jej mierne upravená verzia (formát blogu...