Z katechézy pápeža Františka o stratenej ovečke: Nik nie je definitívne stratený

...Boh nepozná našu súčasnú kultúru vyraďovania, Boh s ňou nemá nič spoločné. Boh žiadnu osobu neskartuje; Boh miluje všetkých, všetkých hľadá: každého jednotlivo! Jedného po druhom. On nepozná to slovo „odpísať ľudí“, lebo je vrchovatou láskou a milosrdenstvom.

Pánovo stádo je vždy na ceste: nevlastní Pána, nemôže si robiť ilúzie, že ho uväzní v našich schémach a v našich stratégiách. Pastiera nájdeme tam, kde sa stratila ovca. Pána teda treba hľadať tam, kde sa on s nami chce stretnúť, a nie tam, kde si my zaumienime ho nájsť! Nijako inak sa nedá skompletizovať stádo, ak nie sledujúc cestu vyznačenú milosrdenstvom pastiera. Pokým pátra po stratenej ovci, pobáda tých deväťdesiatdeväť, aby sa podieľali na zjednotení stáda. A potom nielen ovca, ktorú vzal na plecia, ale celé stádo bude nasledovať pastiera až do jeho domu, aby oslavovali s „priateľmi a susedmi“.

Musíme často uvažovať nad týmto podobenstvom, pretože v kresťanskej komunite je vždy niekto, kto chýba, kto odišiel zanechajúc prázdne miesto. Niekedy je to skľučujúce a vedie nás to k presvedčeniu, že ide o neodvratnú stratu, o chorobu, na ktorú niet lieku. A vtedy nám hrozí, že sa uzamkneme vo vnútri ovčinca, kde už nebude pach oviec, ale zápach uzavretosti!

A my kresťania? Nesmieme byť uzavretí, lebo budeme raziť zápachom uzavretých vecí. Nikdy! Treba vyjsť von a neuzatvárať sa v sebe samých, v malých komunitách, vo farnosti s tým, že my sme „tí spravodliví“.

Toto sa deje, keď chýba misijný zápal, ktorý nás vedie k stretnutiu s druhými. V Ježišovom pohľade niet takých oviec, ktoré by boli definitívne stratené, ale len ovce, ktoré treba vyhľadať. Toto musíme dobre pochopiť: pre Boha nikto nie je definitívne stratený. Nikdy! Až do poslednej chvíle, Boh nás hľadá. Pomyslite na kajúceho lotra;  no len v Ježišovom pohľade nie je nikto definitívne stratený. Je to teda perspektíva plne dynamická, otvorená, stimulujúca a kreatívna. Núti nás vychádzať v ústrety na cestu bratstva. Žiadna vzdialenosť nemôže zadržať pastiera v odstupe a žiaden ovčinec sa nemôže vzdať brata. Nájsť toho, kto sa stratil je radosťou pastiera a Boha, ale je aj radosťou celého stáda! My všetci sme nájdené ovce a zhromaždené milosrdenstvom Pána, povolaní zhromaždiť spolu s ním celé stádo!

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu

  • 01.12.2010 - 22:05
    Ráno vyzeralo všelijako. Už skoro 2 týždne prší a tak naše už aj tak biedne cesty vyzerajú ešte...
  • 30.11.2010 - 07:32
    V živote človeka je vždy niečo prvé. Prvý plač, prvý úsmev, prvé slovo, prvý krok... Ale keď je...
  • 29.11.2010 - 23:05
    S príchodom Adventu sa u mňa akoby začala prebúdzať tichá radosť z nastávajúcich Vianoc.
  • 26.11.2010 - 10:44
    Každý človek patrí do nejakého spoločenstva; ba možno povedať, že patrí do viacerých spoločenstiev...
  • 24.11.2010 - 07:10
    MŠK Žilina – FC Chelsea 1:4 Spartak Moskva – MŠK Žilina 3:0 Olympique Marseille – MŠK Žilina 1:0...
  • 22.11.2010 - 21:16
    Viac informácií tu.
  • 15.11.2010 - 06:49
    "Viem, že Boh mi nedá nič, čo by som nedokázala zvládnuť. Len sa modlím, aby mi toľko nedôveroval...
  • 14.11.2010 - 00:52
    Stačí si ráno prečítať denník, cestou do práce zapnúť rádio alebo večer pozrieť televízne noviny...
  • 10.11.2010 - 07:18
    Dedičstvo po našich predkoch. Nájdeme ich pri poľnej ceste či na križovatke za dedinou. Pri...
  • 09.11.2010 - 07:09
    O všeličom. Výška jeho hladiny rozpráva o tom, koľko toho napršalo. Farba vody hovorí o tom, kde...