Vianočný biblický príbeh – postmoderná verzia?

Motto:
„Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej
, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Úvod
Pred asi piatimi rokmi som v duchu tejto výzvy pod pseudonymom Teofil OʼTraveny napísal a zopár priateľom rozdal malú knižku Biblické príbehy po dátume spotreby o „pastorácii“, ktorá sa bez Božej moci môže pokaziť podobne, ako potraviny po dátume spotreby. Bola inšpirovaná skutočnými udalosťami a ľuďmi. Ibaže ich myslenie a správanie bolo preoblečené do (pseudo)biblického príbehu, aby ten rozdiel medzi biblickým ideálom a realitou lepšie vynikol. Tie karikatúry ukazovali, ako by sa asi biblické udalosti mohli odohrať podľa dnešného sveta a jeho zmýšľania, ako sa od Biblie odlišujú „dejiny spásy“ dnešných ľudí. Neraz to nie sú dejiny spásy, ale dejiny – špásy.
Literárnou formou sú príbuzné s Knihou apokryfov Karla Čapka alebo Radami skúseného diabla C.S.Lewisa.
Jeden z príbehov bol vianočný. Toto je jeho súčasná podoba:

Ako svätý Jozef panne Márii zahral rock'n'roll
Mt 1, 18-24: „S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom: Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: »Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.« To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: »Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,« čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil…“,

uvedomil si, že jeho sen je psychologický reaktívny výtvor jeho podvedomia. Že je to podvedomý únik z konfliktu medzi láskou k Márii, jej počatím a Mojžišovým Zákonom, ktorý prikazuje:

Dt 22, 23-24: „Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať, jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.“

Jozef Máriu miloval. Preto sa, síce sklamaný, že počala dieťa – a nie s ním, zdráhal Zákon poslúchnuť.
Dumal: Čo ak anjel vo sne predsa len bol posol Pána?
Ale nevedel, ako to rozoznať. Veď Biblia hovorí o snoch celkom jasne!

Sir 34, 1-7 „Nerozumný človek si robí márne a falošné nádeje a sny naplňuje namyslenosťou nemúdrych. Akoby chytal tieň a hnal sa za vetrom, tak robí ten, kto si všíma falošné videnia. Mylné veštenie, falošné hádačstvo, sny čarodejníkov – to všetko je márne. Srdce trpí pri predstavách ako tá, čo pracuje k pôrodu. Ak videnia nemajú svoj pôvod od Najvyššieho, nevenuj im svoje srdce! Lebo sny už mnohých uviedli do bludu…“

A Boh vraví aj ústami proroka:
Jer 23, 25-26: „…Počul som, čo hovoria proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvo. Hovoria: »Mal som sen! Mal som sen!« Dokedyže budú takto zmýšľať proroci, ktorí predpovedajú klamstvo a prorokujú výmysel svojho srdca?“

Potom si Jozef spomenul na Mojžišov zákon:
Dt 17, 8-11; 18, 10: „Ak ti bude nejaká vec ťažká na rozsúdenie medzi krvou a krvou, …rozporom a rozporom, …ranou a ranou … obráť sa na kňazov … ich sa opýtaj a oni ti oznámia riadny rozsudok. A urobíš všetko, čo určia … ako ťa poučia podľa jeho zákona; drž sa ich výroku a neuchýľ sa ani napravo, ani naľavo!“
„Nech niet medzi vami nikoho, kto by …dával pozor na sny…“

Zákon Jozefa varoval pred snom, ale dobrú radu zasa našiel v slovách proroka:
„Lebo pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov.“ (Mal 2, 7)

Jozef zajasal - Hurá, mám riešenie! Kňaz je poslom Pána!
Tak vraví i sám prorok Amos: „Veď Pán, Jahve, neurobí nič, ak nezjaví svoj plán svojim sluhom, prorokom.“ (Am 3, 7)

Jozef sa upokojil a išiel sa kňazov opýtať na Pánovu vôľu. Kňazi mali smartfóny nadupané databázami biblických a teologických textov, appkami na ich prehľadávanie a výber citátov. Mnohí však vo svojich smartfónoch nemali SIM kartu Nebeského mobilného operátora. Iní ju síce mali, ale nebola aktivovaná. Ďalší nevedeli ani to, aké číslo majú volať, aké číslo má sám JAHVE - Pán.
A tak sa žiadni kňazi nevedeli Pánovi dovolať. Preto neboli schopní počuť hlas Najvyššieho, vyrozumieť od Boha, či sen zoslal On.
Namietali, že výkladu snov sa venuje hlbinná psychológia C. G. Junga a Freudova psychoanalýza, nie kňazi!
Oni len verne strážia literu Zákona:

Dt 27, 26 „Prekliaty, kto nezachová slová tohoto zákona a nevyplní ich skutkami!“

Dt 29, 19-21: „A ak bude taký, čo počuje slová tejto kliatby, a pritom všetkom sa bude utešovať v srdci: »Ja budem mať pokoj, aj keď budem chodiť v zatvrdlivosti srdca…« Takému Pán neodpustí, lebo vtedy veľmi zahorí Pánovo rozhorčenie a hnev proti tomu človekovi; doľahnú naň všetky kliatby…“

Jozef dumal, ako to riešiť. Sklamanie z kňazov, ktorí nevedeli rozoznať, či sen je od Pána bolo väčšie, ako sklamanie, že Mária otehotnela – a nie s ním…
Ak má pravdu anjel, podľa kňazov by mal ukameňovať aj Svätého Ducha!
Ale ako?
Kameňovať Ducha?
To nemá riešenie!

Bezradný Jozef sa doma pokúsil uľaviť si od stresu hudbou.
To je ono – pustím si Rolling stones!
Na Máriu, plnú Svätého Ducha sa z reprosústav začal valiť ohlušujúci rock.
(Anglicky rock = kameň, skala; Rolling stones = valiace sa kamene)
Tak Jozef rockom nielen utlmil svoj stres, ale aj splnil Mojžišov Zákon o kameňovaní. Tým odvrátil kliatbu.
Rock však milostivo Máriu - teda ani Ježiša - nezabil. Iba Máriu vypudil, aby sa

Lk 1, 39-45: „…vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: »Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.«“

Mt 2, 1: „Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema…“

tri kráľovné krásy: Miss Európa, Miss Amerika a Miss World

Mt 2, 2: „a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho…“

horoskop v časopise Super Show Star. Písali tam, že matka nechcela poskytnúť rozhovor, tak sme si prišli pokecať osobne, aby sme ho trochu zviditeľnili. Prišli sme ho podporiť, lebo dnes sa mládeži v šoubiznise ťažko začína. Robíme to ako čistú charitu!

Mt 2, 3-6: „Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Zvolal …veľkňazov a zákonníkov ľudu a vyzvedal sa od nich, kde sa má narodiť Mesiáš. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: »A ty, Betlehem… z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.«“

Herodes prijal kráľovné krásy na svojom dvore s poctami a požiadal ich, aby mu cestou naspäť z Betlehema oznámili, kde je Mesiáš, aby ho aj on mohol sponzorovať, zaplatiť jeho štúdium.
Kráľovné krásy sa v Betleheme pýtali, kde je Mesiáš. Ale nikto nevedel, hoci Super Show Star čítali všade. Iba na jednom mieste nie. Tak kráľovné

Mt 2, 11: „vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou“

a priniesli im bohaté dary: špičkový trenažér na bodystyling a kozmetiku pre Máriu, sadu luxusných golfových palíc pre Jozefa a Play­Station pre Ježiša. Betlehemským deťom rozdávali svoje plagáty, fotografie a autogramy. Vystúpili aj v lokálnej televízii.

Keď im ich agentúra v SMS poslala infošku, že Herodes nie je „in“, vzdali sa tajnej nádeje na flirt s ním či s Jozefom a odišli preč.
Na Jozefa šomrali, že Márii nezaplatil luxusný hotel so všetkými službami. Máriu cestou ohovorili, že má staromódny účes, nemožné šaty, nepoužíva dezodorant a nelakuje si nechty! A vôbec, s kým len to decko má, veď sa na Jozefa vôbec nepodobá!
Jozef odišiel i s Máriou a Ježišom do Egypta na golfový turnaj.

Mt 2, 16: „Herodes zbadal, že ho oklamali, veľmi sa rozhneval“,

že mu zabránili Ježiša sponzorovať. Aby to aspoň trochu napravil, financoval aspoň v miestnych školách zavedenie sexuálnej výchovy a i výchovy k rodovej rovnosti. Učili to všetkých chlapcov, čo mali v detských izbách plagáty a fotky s podpismi kráľovien krásy.

Záver
Veľakrát Cirkev prízvukovala Máriinu zásluhu, že i sám Boh bol odkázaný na jej slobodný súhlas, bez ktorého by sa Ježiš nebol mohol narodiť.
Mária - „…aby mohla slobodne vysloviť súhlas svojej viery s oznamom o svojom povolaní, bolo potrebné, aby sa celá nachádzala v Božej milosti.“ , uvádza Katechizmus, bod 490. Nuž a preto si Cirkev časom uvedomila, že: Blahoslavená Panna Mária bola už od prvého okamihu svojho počatia milosťou a osobitným zaľúbením Všemohúceho Boha vzhľadom na zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudského pokolenia, ochránená ako nedotknutá od akejkoľvek poškvrny prvotného hriechu.
Túto pravdu viery vyhlásil Pius IX. roku 1854 (Katechizmus 491).

Nuž a to je všetko, čo bolo potrebné, aby Ježiš – Spasiteľ sveta mohol prísť a zachrániť svet?
Nie je!
Najprv – ešte predtým, ako sa narodil – bolo potrebné zachrániť samotného Ježiša!
Pred čím?

Apoštol Pavol v 2Kor 3, 6 hovorí: „…litera zabíja, kým Duch oživuje.“

Niekedy to platí doslovne. Ak by sa sv. Jozef riadil iba literou Mojžišovho zákona, musel by nechať tehotnú Máriu ukameňovať. Litera Mojžišovho zákona by Ježiša v Máriinom lone zabila spolu s Máriou! Anjelovo zvestovanie, a Máriino „nech sa mi stane podľa tvojho slova“ síce stačilo na počatie Ježiša, ale samo o sebe by k narodeniu Mesiáša neviedlo.
Rovnako nestačilo ani to, že anjel sa vo sne zjavil Jozefovi, lebo Mojžišov zákon, Jeremiáš i Sirachovec sa v Biblii k snom vyjadrovali odmietavo.
Ako si Cirkev iba postupne uvedomila, že Mária musela byť uchránená „od akejkoľvek poškvrny prvotného hriechu“ , zdá sa, že dozrieva čas uvedomiť si ešte niečo – úlohu svätého Jozefa a zvláštneho druhu jeho spravodlivosti pri rozlišovaní pravosti zjavenia, pri rozhodovaní, či stačí poslúchať (iba) literu zákona alebo…

Aj dnes by sme potrebovali taký druh spravodlivosti, akú mal sv. Jozef (Mt 1, 19), ktorý dokázal spolupracovať s Božou milosťou, rozlíšiť ducha zákona od litery. Dokázal rozlíšiť všeobecnú literu zákona od konkrétnej vôle Zákonodarcu!
Bez toho, aby sa osobne poznal so Zákonodarcom, ťažko môže človek na 100% vedieť, ako Zákonodarca zákon mienil. Človek v mnohých situáciách nevie vlastnými schopnosťami rozpoznávať všetky aspekty reality, na ktoré má zákon aplikovať. (Tobôž, ak Zákonodarca - Boh vytvorí tak novú situáciu, akou bolo počatie Ježiša mocou Ducha, bez účasti muža. To znamená, že Zákon, ktorý Boh dal skrze Mojžiša, sa na túto situáciu nevzťahoval. Ale aby to Jozef vedel rozlíšiť, musel rozpoznať, či jeho sen je produktom jeho zranenej psychiky alebo skutočným posolstvom Božieho anjela).

Toto by zvlášť potrebovali tí, čo iných označujú nálepkami „rigidní“ – ak dbajú na Boží zákon alebo ktorí zasa niekoho podozrievajú z „herézy“, ak nad zákon vyvyšuje svoju predstavu o milosrdenstve…
Ale už spolu nekomunikujú, akoby sa vzájomne odpísali...
(Lebo akoby oni sami už mali k dispozícii celé poznanie? A ani si neuvedomili, že - napríklad - Zákonodarcu sa nepotrebovali pýtať, či skutočne poznajú dostatočne všetky aspekty reality, na ktorú majú zákon aplikovať.)

Ježiš totiž povedal: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ (Jn 13, 35),

nie nálepkovať, ignorovať a vylučovať.
Terapiu tohoto stavu je dobré začať podľa 1Kor 2, 4-16.
A podľa Evangelii gaudium 38: „…v ohlasovaní evanjelia je nevyhnutné zachovať správnu mieru. Tú možno odhadnúť podľa toho, ako často sa spomínajú určité témy, a podľa toho, na čo sa kladie dôraz v ohlasovaní. Ak napríklad farár počas liturgického roka desaťkrát hovorí o zdržanlivosti a iba dva alebo trikrát o láske alebo o spravodlivosti, vzniká nerovnováha, pretože práve tie čnosti, ktoré by mali byť najviac prítomné v ohlasovaní a katechéze, zostávajú v tieni. To isté sa deje, keď sa hovorí viac o zákone než o milosti, viac o Cirkvi než o Ježišovi Kristovi, viac o pápežovi než o Božom slove.“
...a omnoho viac o Mariánskom aspekte svätej rodiny, ako o aspekte svätého Jozefa... Nie preto, aby sme o Mariánskom aspekte hovorili menej! Avšak preto, aby sme evanjelium hlásali v plnosti - teda aby súčasťou posolstva svätej rodiny bolo i poznanie o spravodlivosti svätého Jozefa a jeho úlohe pri narodení Ježiša.
Súčasný stav ukazuje, že aj svätý Jozef doteraz „zostal v tieni“. V tom istom tieni zostala i Jozefova čnosť - ten druh spravodlivosti, ktorou bol Jozef spravodlivý.
Dôsledky tohoto stavu vídame tak často, že si mnohí aj prestali uvedomovať, že tento stav nie je normálny, že je ďaleko od toho ideálneho obrazu Cirkvi, ako ju Ježiš chcel. Ideálu, s ktorým však treba súčasný stav konfrontovať, nabádajú pápeži (viď Motto).

Avšak ako by ľudia mohli byť Ježišovými učeníkmi, ak by poznali iba literu a nie Ježiša osobne?
A mohli by praktizovať Ježišove milosrdenstvo ignorovaním Jeho prikázaní?
Veď Ježiš hovorí: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ (Jn 14, 21)

Toto je esencia toho zvláštneho druhu spravodlivosti, ktorú mal i svätý Jozef. Spravodlivosti, ktorá ochránila počatého Ježiša i Máriu pred smrťou kameňovaním podľa litery zákona.
Čo k tomu dodať?
Svätý Jozef, oroduj za nás!
A najmä za tých, čo ani netušia, že by sa mali a ako sa majú dopracovať k takej spravodlivosti, akou si bol spravodlivý ty!
Aby sa tak Cirkev vrátila k svojmu ideálnemu obrazu - takému, ako ju chcel Ježiš.

Informácie o Gabo Martinický

Obrázok používateľa Gabo Martinický

Krátke info o sebe (nepovinné)

Pokúšam sa odpovedať na výzvu Benedikta XVI. z posolstva na pôstne obdobie 2012:
Treba si pozorne všímať, hľadieť s uvedomením, uvedomovať si realitu, lebo v opravdivo zrelom spoločenstve je dôležité nielen telesné dobro blížneho, ale hlavne dobro duše s ohľadom na jeho spásu. Preto je duchovným milosrdenstvom i upozorňovať blížnych na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra, konštatuje Benedikt XVI.
Foto: dívam sa na svet cez pootvorené dvere pustovne sv. Mikuláša z Flüe.

Zobraziť celý profil používateľa

Príspevky na blogu