Bez ohľadu na pôvod náboženstiev, bez ohľadu na to či je ich učenie pravdivé alebo nie, pre človeka hrá významnú rolu to, čo mu to ktoré náboženstvo môže dať už v tomto živote. Pre ľudí je veľmi dôležité žiť v šťastí a spokojnosti. Nech už človek robí čokoľvek – či už lieta na mesiac, berie drogy alebo len kope krumple na záhrade – spravidla všetka jeho činnosť, aj keď sa to mnohokrát nezdá je zameraná na dosiahnutie určitého, z jeho pohľadu pozitívneho cieľa. Ten cieľ môže byť rôzny, ale až na pár výnimiek je spájaný s predstavou šťastia alebo aspoň akéhosi osobného dobra, prospechu navodzujúceho pocit spokojnosti. Mnohí kvôli svojmu nesprávnemu prístupu zažívajú len krátkodobý a skôr akýsi povrchný pocit sebauspokojenia, ale ak zvolíme ten správny spôsob, možno zažívať spokojnosť až šťastie i dlhodobo. Ako k tomu teda môže prispieť náboženstvo?

Základom každého z nás sú naše potreby. Možno ich rozdeliť na telesné, psychické (prípadne i sociálne, ako podskupina psychických) a duchovné potreby. Ich správne uspojkojenie súvisí s našim prežívaním blaha. Práve na uspokojení potrieb je postavená, ak sa nemýlim, i definícia zdravia (stav telesného, sociálneho a duševného blaha), podľa WHO.
Ako snáď väčšina uzná - aby sme boli šťastní a spokojný však nie je kľúčové uspokojenie našich telesných potrieb i keď aj naplnenie týchto potrieb je veľmi dôležité (aj mnohí chudobní ľudia v Afrike či Ázii sú šťastnejší ako mnohí Európania žijúci v blahobyte, prípadne sa možno pozrieť na internete, napr. na Youtube na mladého muža Nicka Vujicica, ktorý aj napriek svojmu handickapu je vyrovnaným človekom, ktorý šíri radosť a pokoj tam kde príde).

Som teda presvedčený, že hlavnou potrebou je mať správne uspokojené duchovné potreby a s nimi súvisiace sociálne a psychické potreby. Tu sa dostávame ku zásadnej role náboženstiev, pretože práve na nich je postavené z veľkej časti to, ako môžeme uspokojiť práve naše duchovné a od nich sa odvíjajúce psychické potreby.

Zá najzákladnejšie potreby zamerané na ľudského ducha uvádzané i v literatúre možno zhrnúť do potreby „milovať a byť milovaný“. Veľmi dôležitú úlohu zohráva i potreba „otvorenej budúcnosti“ i keď aj ona môže byť zahrnutá do potreby prežívania lásky. Síce táto potreba nebýva vyslovene aplikovaná na duchovný rozmer človeka, ale snáď väčšina si uvedomuje, že základnou ľudskou túžbou a zároveň potrebou je, aby buď on sám alebo jeho blízki mohli žiť aj po smrti, resp. aby to utrpenie ktoré tu prežívame malo zmysel.
Je teda dôležité, aby náboženstvo dávalo človeku uspokojivú odpoveď na otázky prameniace z túžby po zažívaní lásky. A tu sa pristavme práve pri kresťanstve. Odvážim sa povedať, že v tomto smere je kresťanstvo plne v súlade s našimi najzákladnejšími potrebami. Vedie ľudí k tomu, aby milovali seba, druhých a nadovšetko Boha. Konkrétne vysvetľuje ako toto prežívanie lásky možno aplikovať do bežného života. Okrem toho uspokojuje i potrebu človeka po „otvorenej budúcnosti“, ktorá je v súlade s jeho potrebou lásky, pretože hovorí o nádeji vo večný život v láske s osobným (to je tiež pre zdravé prežívanie človeka – tohto sociálneho tvora, veľmi dôležité, lebo to dáva prespektívu vzťahu) Bohom a našimi blížnymi. Práve tu vidím zásadný rozdiel v porovnaní s inými náboženstvami (budhizmus, hinduizmus, islam, kmeňové náboženstvá), ktoré redukujú jedno alebo druhé, prípadne oboje alebo sú v ich učení zásadné nedostatky, ktoré nie sú v súlade s ľudskou prirodzenou povahou.
Ak by sme sa na náboženstvo pozerali z pohľadu čisto zištných dôvodov a zároveň len z čisto pozemského hľadiska (napr., že to v čo verí kresťanstvo, by nebola pravda), aj vtedy je to najlepšia cesta pre človeka, aby prežíval maximálne spokojný a šťastný život tu na Zemi, pretože bez uspokojenia týchto potrieb: „cítiť, že som milovaný a zároveň milovanie druhých“ a tiež potreby „otvorenej budúcnosti“, človek nemôže prežívať dlhodobejšiu spokojnosť.

Navyše život v súlade s kresťanským učením ponúka nielen život na kvalitatívne vyššej úrovni pre každého jedného samostatne, ale i život na kvalitatívne vyššej úrovni i pre ľudí v našom okolí (viď. pôsobenie ľudí ako Matka Tereza, Don Bosco atď.).