Dospelosť po stránke duševnej u človeka nastáva vtedy, keď už príde k uspokojivej odpovedi na otázku svojej identity. „Kto som?“ Až vtedy je schopný pohnúť sa ďalej smerom k hlbšiemu záväzku prijať iných a sa im oddať či venovať. Táto etapa sa v psychológii nazýva intimita. Slovo intimita pochádza z latinčiny a je zloženinou slov in-timor, čo znamená ísť do-strachu, do-rizika, alebo od slova intimus, čo znamená ísť hlboko do vnútra. Človek bude schopný postúpiť do tejto etapy, v ktorej bude dostatočne schopný ponúknuť seba samého neznámemu riziku vzťahu a úplnej oddanosti tomuto vzťahu iba vtedy, keď bude mať vybudovanú vlastnú identitu. Takáto do-rizika (intímna) hĺbka napríklad manželskej zmluvy bude od neho vyžadovať vernosť „v šťastí i nešťastí, v zdraví i chorobe...“, ako sa to odrieka v sľube pri obrade uzavretia manželstva.
Dospelá viera je taká viera, ktorá už dorástla do takej istoty lásky k Bohu, že človek je schopný vzdať sa seba samého ako centra všetkých svojich záujmov. Toto nie je schopné ani dieťa, ani adolescent. Obaja sú príliš zameraní na seba a zamestnaní sami sebou. Až človek, ktorý sa vyznačuje výrazným stupňom dospelosti, je toho schopný. Stáva sa semenom, ktoré musí padnúť do zeme a umrieť, aby sa z neho narodilo niečo nové, nový život. (porov. Jn 12,24).
Človek na tomto stupni vývoja, bez akejkoľvek rezervy ponúka Bohu seba samého a svoje veci vo výroku: „Tvoja vôľa nech sa stane.“ Táto viera, aj keď stojí na istej pôde, je predsa len krokom do tmy, pretože človek v tejto etape viery už nečaká, že pochopí tajomstvo Boha, ani nečaká, že Boh mu bude slúžiť alebo že sa bude správať tak, ako si to on želá.
A tak by sa dospelá viera dala charakterizovať ako istá, avšak nejasná, či zastretá. Možno tu si spomenieme na výrok kardinála blahoslaveného Johna Henryho Newmana, ktorý konvertoval na katolicizmus. Keď sa ho pýtali, či mal nejaké problémy potom, čo vstúpil do Katolíckej cirkvi, odpovedal: „Tisícku problémov, však ani jedinú pochybnosť.“ Toto bola dospelá viera, akú mal aj apoštol Pavol: „Viem, komu som uveril, a som si istý...“(2Tim 1,12)
Dospelá viera hľadá predovšetkým kráľovstvo Božie viac ako akúkoľvek inú vec týkajúcu sa človeka samého. Bohu nekladie podmienky, ale prijíma ho takého, aký je. Človek s dospelou vierou vie, čo vyjadril majster Eckhart: „Používať Boha znamená zabiť ho!“ pre človeka s dospelou vierou je dostačujúcou odmenou, keď on sám slúži Bohu.
Záver je trošku rozpačitý. Pýtali sme sa: Sú pochybnosti vo viere známkou zrelej, alebo nezrelej viery? Z toho, čo sme si povedali, vyplýva jedno:
pochybnosti vo viere sú fázou k viere bez pochybností, k dospelej viere; k viere, ktorú by sme nedosiahli bez pochybností.
Kázne Milan Bubák: Dve vína vydal Calder 2011 edícia:Kázne