Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

KRÁTKY POHĽAD NA SÚČASNÚ SITUÁCIU

Hoci nie som ekonóm, aspoň laicky som si preštudoval nejaké články o súčasnej hospodárskej kríze. Od roku 2007 stála kríza prepad bohatstva a majetku konzumentov po celom svete bilióny a bilióny amerických dolárov. A pamätáte si, ako to všetko začalo?

Začalo to ekonomickým neporiadkom, ktorý sa prejavil očividne najmä bezohľadnou ľubovôľou ziskuchtivých magnátov. Tí totiž priamo zapríčinili rozmach obrovskej cenovej bubliny na americkom trhu s nehnuteľnosťami, ktorých cena v rokoch 1996 až 2007 vystúpila až o 124%. V dôsledku toho Američania pri kúpe bytu či domu boli donútení si vziať na seba aj dve a viac hypoték. Začalo sa obrovské zadlžovanie (10,5 bilióna dolárov len čisto americké domácnosti). Ľahká dostupnosť úverov na karty a typická americká dôverčivosť žiť na dlh spôsobili následné spľasnutie nafúknutej hypotekárnej bubliny, kedy Američania neboli schopní splácať svoje úvery, na čo trh reagoval kolapsom finančných hodnôt hypoték. Nastúpili rodinné a firemné bankroty a platobné neschopnosti. Banky, ktoré hypotéky poskytovali, sa dostali do vážnych finančných problémov.

Na to sa začali odhaľovať ďalšie nafúknuté bubliny, ktoré taktiež spľasli, čím prudko klesali príjmy a výdaje bežných spotrebiteľov, v dôsledku čoho sa USA dostali do záporných čísiel rastu HDP. To voláme recesia a recesia znamená uťahovanie opaskov, menej peňazí v štátnom rozpočte a samé problémy a problémy a problémy... Začal opäť upadať dolár a s ním hodnoty štátnych rezerv iných krajín, zvyšovala sa štátna zadĺženosť a v dôsledku krachu mnohých investorov a trhov s rozmanitým spotrebným tovarom sa začali zatvárať fabriky a na svete bola väčšia nezamestnanosť.

Z hypotekárnej krízy vznikla finančná kríza bánk, svetových korporácií, zaisťovní a poisťovní, ktorým krachla splatnosť hypoték a úverov, až nakoniec tu máme krízu hospodársku. Keď A, tak B, keď B, tak C, keď...
-

Toto všetko by sme mohli vhodiť do spoločného mechu tzv. plutokracií – teda vlády peňazí a bohatej vrstvy.
-

PLUTOKRACIA A NOVÁ BENEDIKTOVA ENCYKLIKA

Žijeme v dobe, kedy globálny korporačný kapitalizmus prudko upadá a odhaľujú sa naplno jeho slabé stránky. Za týmito slabosťami sa skrývajú najmä kríza ekonomických hodnôt a kríza duchovných hodnôt. Amorálni agenti a makléri zasvätili celú svoju aktivitu do navyšovania vlastného kapitálu, zhodnocovania výnosov, umocnenia vlastného ekonomicko-politicko-mediálneho vplyvu – jednoducho investovali všetku svoju bezcharakternosť do zisku „za každú cenu“. A naša doba, kedy nezamestnanosť dosahuje obrovské čísla a krachy či bankroty sú takmer na dennom poriadku (ako raz aj slovenská tlač napísala), je preto prelomová, pretože už nemôžeme pokračovať v bezuzdnom korporačnom veľkokapitalizme, už nemôžeme pokračovať vo vláde „horných majetných“, už sa nedá ignorovať fakt, že naša plutokratická spoločnosť je nebezpečná a ohrozuje imanie a životný štandard bežného človeka strednej vrstvy.

Iste viete, že Svätý otec Benedikt XVI. vydal novú sociálnu encykliku „Caritas in veritate“. Tak ako nemecký teológ Hans Küng, alebo Ján Pavol II., teraz aj Benedikt vyzval skupinu G8, aby fenomén trhu síce potvrdili, ale transformovali ho z podoby arény boja silnejšieho so slabším do podoby priestoru, kde by mali platiť transparentnosť a etika. Heslo „žiadne idey, len záujmy“ z čias Bismarcka sa má s konečnou platnosťou zrušiť. A čo s orientáciou na zisk? Podľa Benedikta, Jána Pavla II., ako i Künga má ísť predovšetkým o spoločné dobro, a až potom o zisk (najprv solidarita s druhými, až následne privátny zisk). Benedikt pripomína, že „zisk za každú cenu“ zbedačuje mnohých, často aj poctivo pracujúcich ľudí. A toho sme svedkami aj my pri dnešnej ekonomickej depresii.

„Caritas in veritate“ je priamou reakciou Benedikta na globálnu hospodársku krízu. Buď podľa nej pôjdeme cestou globalizácie ľahostajnosti ako doteraz (čo je však, zdá sa, mimoriadne opovážlivé), alebo sa vydáme cestou solidárnej humanizácie.
-

KRÍZA EKONOMICKÝCH HODNÔT – KĽÚČOVOU JE SOLIDARITA

Cirkev počas dejín čoraz zreteľnejšie spoznávala, že súkromné vlastníctvo predstavuje v hospodárskom živote spoločnosti nepostrádateľný faktor poriadku – a to zďaleka nie iba pre siedme či desiate Božie prikázanie, ale najmä pre pozitívny zmysel vlastníctva pre zodpovedné a slobodné vedenie hospodárstva. Keďže korporačný kapitalizmus sleduje len zisk za každú cenu, „má rád“ poskytovanie almužien a pôžičiek Tretiemu svetu, čím si uňho vytvára závislý vzťah ako s dlžníkom s faktickou platobnou neschopnosťou. Cesta vedie cez solidaritu s druhými ľuďmi, s druhými krajmi, s druhými krajinami – a to nie dlhodobými pôžičkami, ale nový kapitalizmus solidárnej humanity by sa nemal báť pomôcť systémovo-politickými a sociálno-etickými „know-how“, ako spoločnosť právne a ekonomicky postaviť na vlastné nohy.
-

KRÍZA DUCHOVNÝCH HODNÔT

Je zrejmé, že absencia či ignorovanie duchovných hodnôt, akými sú v našom kontexte najmä česť, zodpovednosť, prirodzená láska k človeku ako dôstojnej bytosti, rodina, medziľudské vzťahy, dobrota a humanita, tohto všetkého absencia či ignorovanie stojí ako veľký výkričník na pozadí celej tejto hospodárskej krízy. Som opatrný, ak by som mal nazvať túto absenciu za príčinu krízy, ale jednoznačne mám zato, že keby nebolo u finančníkov a magnátov plutokratických machinácií a bezohľadných praktík a zdôraznili by sa namiesto čisto materiálnych statkov u týchto plutokratov aj vymenované duchovné hodnoty, nemuselo by hádam dôjsť k takejto forme finančnej krízy, ktorá sa rozšírila masovo do celého sveta.

Veď je sila, že z hypotekárnej bubliny vzíde masívna vlna finančných bankrotov a nakoniec aj všeobecná hospodárska depresia. To nemôže byť zapríčinené len hypotekárnymi úvermi – v tom sú slabiny celej plutokracie a celého korporačného globálneho kapitalizmu.

Verím, že aby sme mohli hovoriť o RIEŠENÍ, tak musíme zohľadniť jednak už spomínanú solidaritu so zachovaním súkromného vlastníctva, a jednak vytvorenie skutočnej demokracie, kde musí byť bohatým a silným elementom práve stredná vrstva, a nie „horných desaťtisíc“. Do toho treba zakomponovať veľký rozruch ohľadom krízy duchovných hodnôt, čím začneme ľuďom vhodnou sociálnou náukou zdôrazňovať význam spoločného dobra a iných duchovných hodnôt. Osvetou, vzdelaním, christianizáciou, pôsobením na pracujúcich i podnikajúcich ľudí, ktorí cítia v sebe duchovnú prázdnotu, by sme – spoločne s nimi my ako kresťania – našli v ich srdciach pravé duchovné hodnoty, čo by mali koexistovať s materiálnymi tak, aby ani jedny nepatrične neabsentovali a neprotirečili si.
-

TAKŽE KONČÍ PLUTOKRACIA A KORPORAČNÝ KAPITALIZMUS?

Napriek tomu, že článok vyznieva optimisticky, obzvlášť ak ho vnímame vo svetle Benediktovej sociálnej encykliky, zatiaľ príliš neverím, že éra korporačného globálneho kapitalizmu končí. To nie je zas také jednoduché. A plutokracia? S tou je to ešte ťažšie. Ani veľká hospodárska kríza nedokáže zlikvidovať ľudskú chamtivosť. Na to treba silu milosti a osvietenia. Nie pre politické bábky v rukách finančných skupín, ale pre skutočných hrdinov našej doby, ktorí majú v sebe dosť odvahy, Božej rozvahy, múdrosti a charizmy, aby kráčali neochvejne a cnostne proti prúdu.

Kým sa nepovýši záujem spoločného dobra a veľkej solidárnej humanity na piedestál princípu ideálneho politicko-ekonomického usporiadania, tak sa neskončí nič. Kým nezvíťazí „vytrvalá“ duchovná hodnota nad prechodnými materiálnymi hodnotami, taktiež sa neskončí nič. Preto čo musíme urobiť?

Zmeniť svet môžu jednak bohatí mocipáni, ktorí nám krízu spôsobili, alebo hrdinovia idúci proti prúdu. Jedni z nich môžu byť práve tí, ktorí sú povolaní byť pre tento svet svetlom a soľou. Kresťania.
-
Začnime od seba a postupujme možno aj podľa nasledovného predsavzatia. :-)
-

PREDSAVZATIE DO ĎALŠÍCH DNÍ
Budem sa viac učiť solidarite a súcitu s núdznymi vo svojom okolí. Budem s hrdosťou v srdci svedčiť o duchovných hodnotách, ktoré preferujem, a posnažím sa získať pre ne dostatok dobrých argumentov. Budem častejšie prosiť Ducha Svätého o dar rady a múdrosti, aby som pochopil znamenia čias a súčasnú svetovú situáciu vo svetle evanjelia. Tiež sa budem viac modliť za misionárov a tých, ktorí pomáhajú núdznym a chorým, čím žiaria príkladom ako praví hrdinovia našej doby. Obetujem aspoň jednu svätú omšu za politických predstaviteľov, aby sa tiež stali s Božou milosťou hrdinami nového kapitalizmu solidárnej humanity.
-
Amen.
-

POUŽITÁ LITERATÚRA A WEB

(1) MAJERČÁKOVÁ, M.: Kríza v znamení kríža. In: Katolícke noviny č. 30, 2009. ISSN 0139-8512
(2) KÜNG, H.: Světový étos pro politiku a hospodářství. Praha : Vyšehrad, 2000. ISBN 80-7021-327-2
(3) OCKENFELS, W.: Malá katolícka sociálna náuka. Bratislava : LÚČ, 1995. ISBN 80-7114-138-0
(4) http://en.wikipedia.org/wiki/Financial_crisis_of_2007%E2%80%932009
(5) http://en.wikipedia.org/wiki/Late_2000s_recession
(6) http://www.radiovaticana.cz/clanek.php4?id=11491
-