Máme právo na oddych a zábavu. Všetci nosíme na svojich pleciach bremená, smútok, jednotvárnosť, nepokoj, hluk a zodpovednosť. Sám Kristus cítil chvíľami potrebu uvoľniť sa a odviedol svojich učeníkov nabok – k jazeru a na horu, aby si užili trocha pokoja. Aj v tomto je nám vzorom. Učí nás, že luk, ktorý je stále príliš napnutý, sa zlomí, že je potrebné a dôležité mať trošku pokoja, trošku zmeny, trošku zábavy.
Je to ako so soľou v polievke: chutí len vtedy, keď je v primeranom množstve. Keby chcel človek jesť výlučne len soľ, bol by blázon. Práve tak by bol hlúpy človek, ktorý by trávil svoje roky iba zábavami, ktorý by sa ponáhľal z podujatia na podujatie, z oslavy na oslavu, z výletu na výlet a od náboženstva by žiadal len príjemnosť a povzbudenie. Takému životu chýba veľkosť a spoločenská prospešnosť. Provokuje spravodlivý hnev chudobných, a nedáva tomu, kto tak žije, ani túžbu, ani odvahu slúžiť Bohu.
Albino Luciani - Verím
myšlienky k vyznaniu viery Cirkvi
