Na hanbu mnohých kresťanov bolo spolupracovať so zločinnými nacistami, na zahanbenie pre určitých kresťanov bolo kolaborovať s komunistami (viď napríklad Pacem in Terris v Československu).

Je naivné myslieť si, že z pohľadu ďalšej generácie nebude na hanbu, že množstvo kresťanov nemalo a nemá problém spolupracovať so zločinnými liberálmi a vnímajú to dokonca až ako nevyhnutnosť. História sa opakuje a je veľmi pravdepodobné, že tomu tak bude aj v tomto prípade.

O niekoľko rokov, keď bude v západnej spoločnosti oveľa viac citeľný výrazný úbytok pôvodného obyvateľstva, ktoré bude nahradené moslimským obyvateľstvom, bude zo strany novej majority poukazované a oprávnene kritizované, že kresťania vrátane katolíkov kolaborovali so zločinnými liberálmi.

Bude to na hanbu kresťanov, ale bude to pravda. Minimálne pre veľkú časť kresťanov. Tak ako si neraz my ťukáme po čele pýtajúc sa sami seba ako mohli byť mnohí naši predkovia takí hlúpi a kolaborovať s takými pomýlenými osobami, podobne tomu asi bude časom aj pri zamyslení sa o dnešných časoch.

Kolaborovať so zločincami, respektíve so skupinami vyznávajúcimi zločinné myšlienky bolo pre katolíkov vždy viac na škodu a ak to prinieslo nejaký osoh, tak len malý a krátkodobý a je krátkozraké vidieť to ako správnu cestu aj v dnešnej dobe.

Zásadovosť premieňa hriešnikov. Kolaborácia s hriešnikmi premieňa spravidla viac alebo menej kolaborujúceho.

Ak spolupracovať napríklad aj v politickej rovine, tak jedine tak, že kresťania jasne povedia, že je napríklad potrebné v prvom rade zastaviť potratový holokaust a prijať opatrenia na ochranu rodiny a práv rodičov.