„Svätý Augustín vyslovil výzvu, ktorá si aj po toľkých storočiach zachováva nezmenenú aktuálnosť: «In teipsum redi. In interiore homine habitat veritas» - „Vráť sa do seba. Vo vnútornom človeku žije pravda“ (Sv. Augustín, De vera religione, 39,72, PL 34,154). V jednom príhovore k ľudu s ešte väčším naliehaním povzbudzuje:
«Vráťte sa do svojho srdca! Kam chcete ísť ďaleko od seba? Ak pôjdete ďaleko, zablúdite. Prečo sa púšťate na pusté cesty? Vráťte sa z vášho potulovania, ktoré vás zaviedlo mimo cesty; vráťte k Pánovi. On je pripravený. Najprv sa vráť do svojho srdca, ty, ktorý si sa stal sám sebe cudzím, vplyvom túlania sa po vonku: nepoznáš sám seba, a hľadáš toho, kto ťa stvoril! Vráť sa, vráť sa do srdca, získaj odstup od tela... Vstúp znovu do srdca: tam skúmaj to, čo azda vnímaš ako Božie, pretože tam sa nachádza obraz Boha; vo vnútri človeka prebýva Kristus, v tvojom vnútri sa obnovíš podľa obrazu Boha» (Sv. Augustín, In Ioh. Ev., 18,10, CCL 36, s. 186).“
Pokračujúc v komentári začatom v Advente o verši žalmu „Moja duša žízni po Bohu živom“, premýšľame o „mieste“, v ktorom každý z nás prichádza do styku so živým Bohom. Vo všeobecnom a sviatostnom zmysle je týmto „miestom“ Cirkev, ale v zmysle osobnom a existenciálnom je ním naše srdce. To, ktoré Písmo nazýva „vnútorným človekom“, „človekom ukrytým v srdci“ (porov. Rim 7,22; 2 Kor 4,16; 1 Pt 3,4). K tomuto výberu nás vedie aj liturgické obdobie, v ktorom sa nachádzame. Ježiš je v týchto štyridsiatich dňoch na púšti, a práve tam sa k nemu musíme dostať. Nie všetci môžu ísť do vonkajšej púšte; ale každý sa môže uchýliť do vnútornej púšte, ktorou je naše srdce. „Vo vnútri človeka prebýva Kristus“, tak nám povedal Augustín.
Ak chceme nejaký plastický obraz alebo symbol, ktorý nám pomôže uskutočniť toto obrátenie smerom dovnútra, ponúka nám ju evanjelium v Zachejovom príbehu. Zachej je muž, ktorý chce spoznať Ježiša, a aby to dosiahol, vychádza z domu, ide medzi dav, vylieza na strom... Hľadá ho vonku. Ale pozrime, ako si ho prechádzajúci Ježiš všíma a hovorí mu: «Zachej, poď rýchlo dolu, pretože dnes musím zostať v tvojom dome» (Lk 19,5). Ježiš privádza Zacheja späť do jeho domu a tam v skrytosti, bez svedkov, nastáva zázrak: on naozaj spozná, kto je Ježiš a nachádza spásu.
Často sa podobáme Zachejovi. Hľadáme Ježiša, a hľadáme ho vonku, v uliciach, v dave. A je to sám Ježiš, ktorý nás pozýva vrátiť sa domov do nášho vlastného srdca, kde sa túži s nami stretnúť...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .
