Ježišova cesta na Kalváriu je cestou utrpenia a samoty a táto cesta má svoje pokračovanie aj dnes. Ježiš je na nej prítomný a znáša ju v osobe mnohých tých, čo trpia chladnou
 a necitlivou ľahostajnosťou našej spoločnosti, ktorá je konzumná a sama upadá, je nevšímavá a nevšíma si ani samu seba, lebo nevníma bolesť svojich bratov.
My, tvoji priatelia, Pane, tiež upadáme do apatie a nečinnosti. Mnohokrát nás už premohol a paralyzoval konformizmus. Nedokázali sme ťa vidieť v trpiacom bratovi: Odvrátili sme zrak, aby sme nevideli, unikli sme do hluku, aby sme nepočuli, zakryli sme si ústa, aby sme nekričali.
Vždy je tu to isté pokušenie. Je ľahšie a výhodnejšie byť priateľmi vo víťazstvách, v sláve, v úspechu a uznaní. Je ľahšie byť s tým, kto je obľúbený a považovaný za víťaza.
Ako ľahko sa dá prepadnúť kultúre šikanovania, prenasledovania, zastrašovania, zúrivosti voči tomu, kto je slabý!
Ty takto nekonáš, Pane. Ty si sa na kríži stotožnil s každým utrpením, s každým, kto sa cíti byť zabudnutý.
Ty takto nekonáš, Pane. Ty si objal všetkých tých, ktorých my často ani nepokladáme za hodných objatia, pohladenia, požehnania, alebo, čo je ešte horšie, ani si neuvedomujeme, že ho potrebujú, ignorujeme ich.
Ty takto nekonáš, Pane. Na kríži vstupuješ do krížovej cesty každého mladého, do každej situácie, aby si ju premenil na cestu vzkriesenia.

Pápež František: Krížová cesta SDM Panama 25. januára 2019