...Našepkávač je v divadle ukrytý za výklenkom a pre divákov je neviditeľný: rovnako ako Duch Svätý, ktorý všetko osvetľuje, ale zostáva neviditeľný a akoby v zákulisí. Našepkávač hovorí slová šepotom, aby ho diváci nepočuli, a Duch tiež hovorí „šepotom“, potichu. Na rozdiel od ľudského našepkávača však nehovorí k ušiam, ale k srdcu; nenaznačuje slová evanjelia mechanicky, akoby podľa scenára, ale vysvetľuje ich, prispôsobuje, aplikuje na situácie.
Samozrejme, hovoríme o „vnuknutiach Ducha“, o takzvaných „dobrých vnuknutiach“. Vernosť týmto vnuknutiam je najkratšia a najistejšia cesta k svätosti. Na začiatku nevieme, aká je to svätosť, ktorú Boh od každého z nás konkrétne chce; Boh sám ju pozná a zjavuje nám ju v priebehu cesty. Preto nestačí mať jasný program dokonalosti a potom ho postupne realizovať. Neexistuje identický model dokonalosti pre každého. Boh nerobí svätých v sériách, nemá rád klonovanie. Každý svätec je novým vynálezom Ducha. Boh môže od jedného žiadať opak toho, čo žiada od iného. Z toho vyplýva, že na dosiahnutie svätosti sa človek nemôže jednoducho riadiť všeobecnými pravidlami, ktoré platia pre všetkých. Musí tiež pochopiť, čo Boh žiada od neho a iba od neho.
To, čo Boh chce od každého človeka iné a konkrétne, sa dá zistiť prostredníctvom udalostí života, slova Písma, vedenia duchovného vodcu, ale hlavným a bežným prostriedkom sú vnuknutia milosti. Sú to vnútorné podnety Ducha v hĺbke srdca, prostredníctvom ktorých Boh nielenže dáva najavo, čo od nás chce, ale dáva potrebnú silu a často aj radosť, aby sme to dosiahli, ak s tým človek súhlasí.
Uvažujme, čo by sa stalo, keby Matka Tereza z Kalkaty zotrvala na dodržiavaní kanonických pravidiel, ktoré vtedy platili v rehoľných inštitútoch. Do svojich 36 rokov bola sestrou v rehoľnej kongregácii, určite verná svojmu povolaniu a oddaná svojej práci, ale nič, čo by ju nútilo očakávať niečo mimoriadne. Práve počas cesty vlakom z Kalkaty do Darjeelingu na každoročné duchovné rekolekcie sa stala udalosť, ktorá zmenila jej život. Duch Svätý jej „pošepkal“ do ucha srdca jasné pozvanie: opusti svoj rád, svoj doterajší život a daj sa mi k dispozícii pre dielo, ktoré ti ukážem. Medzi dcérami Matky Terezy sa tento deň – 10. september 1946 – pripomína ako „Deň inšpirácie“.
Keď ide o dôležité rozhodnutia pre seba alebo pre iných, treba sa podriadiť inšpirácii a nechať si ju potvrdiť autoritou alebo duchovným otcom. Tak to urobila Matka Tereza. Človek sa vystavuje nebezpečenstvu, ak sa spolieha len na svoju osobnú inšpiráciu...
Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .