Jeden príbeh hovorí o kostole, v ktorom ako každú nedeľu prebiehala svätá omša. Avšak vonku sa náhle spustil dážď a začala zúriť búrka. Hromy, blesky... Okná sa len tak triasli. Ľudia začali byť vystrašení. Na to kňaz povedal: ,,Prerušíme svätú omšu a začneme sa modliť.“
Ako často je pre nás svätá omša obyčajným zvykom. V nedeľu ráno sa zobudíme a automaticky ideme do kostola, kde si to odsedíme, vrátime sa domov a začneme variť, piecť, pozerať televízor alebo žehliť. A slávnostné stretnutie s našim Pánom, možno porovnať s obyčajným posedením pri pive s kamarátmi v piatok po robote. Nič extra. Ale nemali by sme celý týždeň čakať len na to? Kedy príde môj Pán? A pripraviť Mu vo svojom srdci miesto, ktorého je hoden? Na každú návštevu sa treba pripraviť. Aj Boh sa teší, že ho prídeme navštíviť do Jeho chrámu. Správajme sa ako dobrí hostia. Pretože máme pred sebou najlepšieho hostiteľa. Boh nám skrze svätú omšu ponúka nemálo milostí. Bolo by plytvaním nechať tieto dary nedotknuté. Jedna jediná, zbožne prežitá svätá omša nám bude v živote na väčší osoh ako mnohé iné- obetované za nás po smrti. Vďaka svätej omši sme uchránení od mnohých nebezpečenstiev a nešťastí, ktoré by na nás doľahli. Každá svätá omša získa pre nás väčší stupeň slávy v nebi. Kňazské požehnanie, ktoré prijímame vo svätej omši je potvrdené Bohom samým. Sme obklopení veľkým počtom svätých anjelov, ktorí sa takisto s pobožnosťou zúčastňujú na tejto úžasnej obeti.
Iný príbeh rozpráva o dedine, v ktorej mesiace nepršalo. Kňaz navrhol, aby sa všetci stretli poobede v kostole a pomodlili sa za dážď. Poobede sa teda začali modlitby. Kňaz, ale nemohol spustiť oči od dievčatka, ktoré sedelo v prednej lavici. Pretože to jediné si so sebou prinieslo aj dáždnik.
Modliť sa, znamená aj veriť. Veriť v našu modlitbu. Veriť, že bude vypočutá. Čakať na odpoveď od nášho Pána. On nás počúva a dokáže nemožné. Kto z vás vo svojom živote už zažil zázrak? Zažil, že Jeho prosby neboli márne? Je tu niekto taký, kto môže povedať, že Boh Ho nikdy v živote nevypočul, nikdy v živote mu nepomohol, nikdy v živote mu neporadil, neukázal mu správnu cestu kadiaľ má ísť? Myslím , že nie. Hoci to možno niekedy trvá dlhšie, Boh nakoniec všetky naše prosby vypočuje. Ale treba veriť. Veriť v to, čo hovoríme a veriť tomu, ku ktorému hovoríme. Aké je krásne milovať Ťa Pane a spoliehať sa na Teba a Tvoju moc. Spoliehať sa na Teba. Na Tvoju lásku, Tvoju náruč, Tvoje milosrdenstvo. Povedzme Bohu ,,verím Ti“. Povedzme Bohu: ,,Dôverujem Ti. Rob si so mnou čo chceš. Ty si tu pre mňa a ja som tu pre Teba. Použi ma na svoj veľký plán. Chcem byť Tvojím nástrojom. Vlej do mňa svoje milosrdenstvo a chráň ma od všetkého zlého, aby som mohol ohlasovať Tvoje meno vždy a všade. Nenechávaj ma hluchým a nemým. Otvor moje oči, aby uvideli Tvoju slávu a požehnaj moje ruky i moje ústa i mňa celého, aby budovali Tvoje kráľovstvo. Uzdrav ma Pane. Vdýchni do môjho zatvrdnutého srdca. Dovoľ mi sláviť Tvoje meno zbožne. Čerpať z darov, ktoré mi dávaš len preto, že ma miluješ. Daj, aby som Ťa bol hoden. Teba aj Tvojej lásky ku mne. Ó, Pane môj. Nezaslúžim si Ťa. Nezaslúžim si Tvoju dobrotu. Tvoju trpezlivosť. Nezaslúžim si, aby si so mnou hovoril a predsa ma počúvaš vždy keď zavolám Tvoje meno. Si mojou nekonečnou útechou Pane. Chcel by som Ti ďakovať za toľko vecí. A za toľko ľudí, ktorých posielaš do môjho života, aby ma usmerňovali a pomáhali mi na mojej cesta za Tebou. Mal by som Ti ďakovať za toľko vecí. Ale ďakujem Ti len za jednu. Ďakujem Ti za to, že si.“ Povedzme Bohu svoje ,,áno.“
- blog používateľa Janka Dolinská
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- Verzia pre tlač