Pocit, že sme vo svojom živote manipulovaní, hnaní a určovaní niekým iným, nás robí nespokojnými. Láska k nám samým potom spočíva v tom, aby sme dobre zaobchádzali so svojim časom a jeho požiadavkami voči nám, aby sme to, čo je nám zvonku určené, prijali za svoje. Ak máme dojem, že nás určujú druhí, že nás naháňajú termíny, potom to začneme prežívať ako odcudzenie.
Čosi cudzie ovláda náš život. Láska by mala to cudzie premeniť na to, čo je naše vlastné. Ak prijmem prácu, ktorá mi je zvonku vnútená, vlastnou vôľou ako výzvu od Boha, potom mi táto práca už neleží v žalúdku ako ťažké sústo, ale stane sa mojou prácou (...) Kameň, ktorý otesávam sa stáva výrazom môjho vnútra. Uložená práca sa stáva kameňom, ktorý svojim tvorivým prístupom môžem pretvoriť na výraz svojho vlastného vnútra. Láska utvára a formuje úlohu a premieňa ju na súčasť mojej osoby.
(Anselm Grün: Proměňující moc víry, vydalo Karmelitánské nakladatelství)
