Cronin rozpráva v jednom svojom románe o slávnom profesorovi, ktorý po celý svoj dlhý život bol neveriaci. Keď sa však blížil ku koncu svojho života, niečo sa v ňom zlomilo. Zbadal to, ale bolo mu ťažko priznať túto skutočnosť. A tak povedal svojej dcére, ktorá sa o neho starala: „Ešte nie som v stave veriť v Boha.“

Dcéra, ktorá pozorovala, ako v ňom začína pôsobiť milosť, bola veľmi šťastná. Potešovala ho slovami: „Nerob si žiadne starosti, otec, nie ty si ten, ktorý má v Boha veriť, ale je to Boh, ktorý má v teba dôveru.“ Je to veľmi správna myšlienka. Keď niekto verí v Boha, znamená to, že najprv Boh veril jemu a pritiahol si ho jemnou silou svojej milosti.

Albino Luciani - Otče náš
myšlienky k modlitbe Pána