Hlavný problém života je v tom, že človek musí neustále voliť medzi viacerými možnosťami. Ak položíte pred malé dieťa škatuľu s najrôznejšími druhmi cukroviniek a poviete, aby si vybralo, často ste svedkami toho, že si z každého druhu vezme jeden kúsok. Počínali by sme si tak ja my, dospelí, ale sme si vedomí spoločenských konvencií, ktoré hovoria, že z ponúkaných kúskov sa berie vždy len jeden. Chvíľu váhame, potom vyberieme.
Voľba nad škatuľou bonbónov však nie je tak zložitá ako voľba nad škatuľou vážnych životných rozhodnutí. Tie, napriek tomu, že môžu byť zabalené do lesklých obalov ako cukrovinky, nemusia mať rovnako sladký obsah. Okrem toho je výber niektorých rozhodnutí tak záväzný, že aj keď nám po čase nechutí, nie je možné ho odhodiť ako cukríček a pristúpiť k ďalšej voľbe. A takýchto rozhodnutí nie je v živote človeka práve málo.
Váhavci majú preto tendenciu váhať, čakať donekonečna, až sa to rozhodne „samo“, alebo sa chodia radiť k známym osobnostiam a potom dajú na ich odporúčanie. Dlhé rozhodovanie sa môže nielen podporiť vznik neurózy, ale môže často komplikovať celý život. Poznám starého obyvateľa z domova dôchodcov, ktorý sa stále rozhoduje, či sa má oženiť alebo zostať slobodným mládencom. Drží sa hesla: „tak dôležité rozhodnutie sa nedá unáhliť.“
Jednoduchší život bábok...
O koľko jednoduchšie to majú oproti ľuďom bábky. Bábkar im určí rolu, ťahá za špagáty a bábky poskakujú. Sú bez starostí. Za všetko predsa môže „ten hore“. Niektorí ľudia po takýchto „špagátoch“ túžia. Predovšetkým tí, ktorí sa nemôžu rozhodnúť – či už pre strach zo zodpovednosti alebo z lenivosti hľadať východisko.
Pokiaľ hľadáme a poznávame, skúmame a hodnotíme, dobrému sa učíme a zlé odmietame, sú naše rozhodovania nielen častejšie, ale časom aj jednoduchšie.
z knihy „O radostech lidské duše s Maxem Kašparů“, vydalo Karmelitánské nakladatelství
