Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice.
Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď pastor prehovoril. Hovoril, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom. Zastavil ho a spýtal sa:
„Čo to tam máš, synak?“
„Len pár starých vtákov,“ odpovedal.
„Čo chceš s nimi urobiť?“ spýtal sa pastor.
„Zobrať domov a hrať sa s nimi“, odpovedal. „Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím.“
„Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom?“
„Ále, mám aj zopár mačiek“, povedalo malé chlapčisko. „Radi si na nich pochutia, dám vtáčikov im.“
Pastor na moment stíchol. „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“
„Čoo??!!!! Načo by vám boli, pane? Sú to len obyčajné vtáky z poľa. Ani nespievajú – a vôbec nie sú pekné!“
„Koľko?“ opäť sa spýtal pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý a povedal: „10 dolárov!“
Pastor siahol do vrecka a vytiahol desaťdolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky, a ten zmizol rýchlo ako blesk. Pastor zdvihol klietku a nežne ju niesol na koniec aleje, kde bol strom a malý trávnik. Položil ju na zem, otvoril dvierka a jemným klepaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. – Pustil ich na slobodu.
To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom začal pastor hovoriť tento príbeh...
Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil:
„Nuž, Pane, práve som tam dole nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som že, neodolajú. Mám ich všetkých!“
„Čo s nimi budeš robiť? spýtal sa Ježiš.
Satan odpovedal: „Cháá, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu!“
„A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš.
„Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan.
„Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš.
„Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ťa preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“
„Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal.
Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Všetky tvoje slzy a všetku tvoju krv!“
Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil.
Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.
Nie je smiešne, ako jednoducho ľudia pohŕdajú Bohom a potom sa čudujú, že sa svet rúti do pekla?
Nie je smiešne, ako veríme novinám, ale nedôverčivo skúmame slová Biblie?
Nie je smiešne, ako každý chce prísť do neba za predpokladu, že nemusí veriť, myslieť, hovoriť, alebo robiť nič z toho, čo hovorí Biblia? Hovoria: „Verím v Boha“, no jednako nasledujú Satana (ktorý, mimochodom, taktiež „verí“ v Boha).
Nie je smiešne, že posielame e-mailom tisícky vtipov a tie sa rozšíria ako požiar, ale keď začneš posielať správy týkajúce sa Pána, ľudia si dvakrát rozmyslia, či ich pošlú ďalej?
Nie je smiešne, ako sa oplzlosti, surovosti, vulgárnosť a nemravnosť voľne šíria počítačovým priestorom, ale verejná diskusia o Ježišovi je v školách a na pracoviskách potláčaná?
Nie je smiešne, keď niekto je v nedeľu celý zapálený pre Krista, ale celý zvyšok týždňa je neviditeľným kresťanom...?
Usmievaš sa? Nie je smiešne, že keby si tento príbeh mal podať niekomu ďalšiemu, mnohým z tvojho okolia ho radšej nedáš, pretože si nie si istý, čomu veria, alebo čo by si o tebe pomysleli?
Nie je smiešne, ako sa viac trápim tým, čo si o mne pomyslia ľudia, než čo si o mne myslí Boh?
Kto podá tento príbeh ďalej?
__________
Preklad: Majka Majáková
