/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./
Neúčelné javy v prírode sú len výnimky z pravidla, ktoré pravidlo potvrdzujú. Čo sa nám okrem toho niekedy zdalo neúčelným, má zmysel, napr. zakrpatené orgány, ako mandle, slepé črevo. Nič nie je náhodné, zbytočné, tým menej pre Boha. Mnohostranný funkčný okruh niektorých orgánov nie je doteraz celkom preskúmaný. Dnes by sa väčšina vedcov neodvážila označiť ani jeden z nich za zbytočný.
Boj všetkých proti všetkým: nič na svete nie je úplne svojbytné a samoúčelné, ani nemá právo žiť tu večne. Smrť všetkého živého je samozrejmá a vyplýva z prirodzenosti bytia. Či nie je práve smrť doplnením biologickej harmónie, nutným k obnove pokolenia?

Zlo, napr. choroby existujú aj v rastlinstve a živočíšstve, prvotným hriechom bol totiž narušený poriadok v celej prírode. Prví ľudia reprezentovali všetko tvorstvo („zlorečená bude zem“ – Gn 3,17). Zvieratá nemajú vedomie ako človek, a preto je to asi ako s nami v narkóze, kedy tiež nevnímame svoje bolesti. Schopnosť pociťovať niektoré bolesti je im veľakrát nutná k uhájeniu života (viď klimatické a iné fyzické vplyvy, pred ktorými zviera hľadá ochranu!).
Plytvá príroda svojimi plodmi? Skôr počíta s možnými prekážkami
a pravdepodobným zánikom. Celý prírodný poriadok aj tak nepoznáme.
Nezmyselnosť a narušenie poriadku (chaos) v prírode predpokladajú poriadok, inak by poriadok nemohol byť porušený či ovplyvnený. Keby svet nebol zariadený dômyselne, nedalo by sa o zle vôbec hovoriť. Až zmysel poriadku a účelnosti nám umožňuje chápať niečo ako nezmyselné.
Zlo nie je žiadna bytosť, tobôž nie nedostatok niečoho čo máva bytosť. Je obmedzením dobra, nie však jeho úplným popieraním. Žiadna vec nie je úplne zlá. Len dobro teda nemôže byť príčinou zla. Nedostatok bytia či nebytia vôbec nie je od Boha. Len bytie je od Boha. Boh síce ovplyvňuje, že zlo je, nie ale, že je zlom. Že existuje nie je zlom.
Čo pre jednotlivca sa javí zlom, odpovedá v súvislostiach vesmírnemu poriadku: neživé látky slúžia rastlinám a zvieratám, rastliny zvieratám, rastliny a zvieratá ľuďom a pod. Ešte doteraz nepoznáme dokonale všetky zákony, ktoré ovládajú svet a nedokážeme preniknúť vesmír a vidieť ho v jedinom úplnom obraze, nemôžeme mnohokrát vedieť, aký je účinok niektorých porúch v prírode v prospech celistvej kozmickej stavby a akú podivuhodnú harmóniu krásy by sme uvideli tam, kde vidíme len zmätok.
Najlepší svet je nemožný. Len Boh je nekonečný v každom ohľade.
Svet však nie je ani najhorší - všetko je odrazom Božej dokonalosti. Je relatívne ten najlepší, pokiaľ zodpovedá cieľu, ktorý mu určil Boh. Lepší svet je možné si predstaviť, úplne dokonalý by však sám bol Bohom. A človek by nemusel nič robiť. Božská dokonalosť vylučuje, že Boh stvoril svet nedokonalý.
Absurdnosti sú vo svete aj preto, že človek má poslanie ho dovŕšiť, a že najväčšiu časť neporiadku spôsobuje ľudský hriech.
Keď sa hovorí „Boh videl, že je to dobré“, čo stvoril(Gn 1,31), znamená to, že je to dobro samo o sebe, má to všetky vlastnosti, ktoré má mať, aby plnilo svoje úlohy v poriadku, ktorý stvoreniu stanovil Boh. Božie stvorenie je vždy dokonalé, ale stvorený predmet, nakoľko je obmedzený, už tým je nedokonalý.
Viniť Boha pre obmedzenosť tvorov by bolo rovnaké, ako nariekať nad tým, že konečnosť nie je nekonečnom, že tvor nie je Bohom.