Ako sa tak učeníci na ceste do Emauz smutne zhovárali, „priblížil sa k ním sám Ježiš a išiel s nimi“ (Lk 24,15). To nám pripomína známy princíp. Aj keď si to vždy neuvedomujeme, Boh nám ide v ústrety ako prvý: „ Nemohol by som ťa hľadať, Pane, keby si ma ty nebol dávno našiel,“ napísal B. Pascal. Pán je ten, ktorý vyčkáva vhodný okamžik, aby mohol vstúpiť do nášho života.

A iba neskôr začneme aktívne stáť o jeho prítomnosť: „Ale oni naň naliehali: ,Zostaň s nami...“(Lk 24, 29).

Okamžik aktivity, z našej strany, keď všetko akoby viselo na vlásku – a človek ani netuší, že svojím súhlasom spúšťa lavínu Božieho pôsobenia.

Oni len povedali: „Zostaň s nami“, a on vošiel a zostal s nimi. V ich živote potom nastal zásadný obrat. Ak poviem so Samuelom: „Pane, rozprávaj, tvoj služobník počúva!“ alebo s Izaiášom: „Tu som.“ alebo len „Pane, príď!“ a myslím to skutočne vážne, Pán naozaj zareaguje na moje pozvanie, a bude to mať svoje dôsledky.

Vojtech Kodet - Učeníctvo