Začiatkom tohto roka sme sa z dôvodu zmeny práce môjho muža presťahovali do Prahy. Nakoľko sme tesne pred dokončením nášho domčeka, nebolo to vôbec ľahké rozhodnutie, inú možnosť - prácu sme však vtedy nevideli. Muž sa presťahoval v januári, ja s deťmi vo februári. A naozaj neľutujem. Moja rodičovská dovolenka, kombinovaná s písaním dizertačnej práce sa obohatila o turistický rozmer.

Namiesto vychádzok a obchádzok po notoricky známej Dúbravke chodievam s deťmi metrom do centra, spoznávame zákutia Prahy. Miestami sa cítim naozaj ako na dovolenke, kde mám možnosť vidieť veľa nového a krásneho. A to naozaj potešuje moju dušu.

V materskom centre pri farnosti, kde sme zakotvili, som spoznala niekoľko žien, viaceré z nich zo Slovenska, s ktorými sme sa celkom fajn skamarátili.

Netušila som naozaj, aká je Praha úžasná. Veľmi dobre sa tu cítime, bývame na staršom sídlisku obklopenom zeleňou, kam sa pohnem sú ihriská, denne udržiavané a upratované, je tu kopa zelene, upravené predzahrádky panelákov, ľudia si dokonca sušia veci na šnúrach natiahnutých vonku! Čo ma fascinuje, sú okrem iného aj malé rady v obchodoch, množstvo čínskych (vietnamských) obchodíkoch na každom kroku i v centre mesta, kde si môžeme kúpiť i základné potraviny a za normálnu cenu.

Nádhernými miestami sú záhrady - pre deti okrem zoologickej najmä Valdštejnská, kde je asi 5 pávov, veľmi ochotných pózovať a tiež množstvo rýb v bazéne, potom je krásnym miestom Pruhonický park kúsok od Prahy. Oplatí sa vyviezť aj na Kavčí hory a peši zísť do Podolí. Prachovské skaly trochu ďalej od Prahy sú ohromujúce. Malebné je Prokopské údolí pod Barrandovom, krásna prechádzka je po okruhu na Divokej Šárke. Deťom sa páčilo aj na Slovanskom ostrove na Žofíne, oplatilo sa ísť aj lanovkou na Petrín, odkiaľ z rozhľadne vidíte celú Prahu. Ako rodenú Bratislavčanku ma fascinuje bezproblémový prístup k Vltave, to množstvo vodného vtáctva, ktoré si bezproblémovo spolunažíva s pulzujúcim turistickým ruchom.

Praha je veľmi príjemné mesto na život. V júli sme boli na dovolenke v Južných Čechách, kde nás ohromilo množstvo krásnych a zachovalých miest. A ešte mi nedá nespomenúť jeden rozmer nášho presťahovania. Spočiatku bol muž v robote do neskorých hodín, nikoho som v Prahe nepoznala, teda jednu kamošku, ale tá býva hodinu cesty odo mňa. Hoci som bola v kontakte s množstvom známych cez chat a Facebook, predsa som cítila to odlúčenie. Mojou spoločnosťou po celé dni boli len 4 ročná Vikinka a 2 a pol (teraz už 3 ročný) Jakubko. A to sú iné témy konverzácií:) Takže som sa dosť obracala na Boha, častokrát smutná a osamelá.

A znovu som zažívala, že On je pri mne. Vždy bol a vždy bude. Nech sa deje čokoľvek, nech sme kdekoľvek. A aj prostredníctvom zlatých ľudí mi dal pocítiť, že Mu záleží na mne a že Mu moje trápenie nepripadajú banálne. Vďaka tej samote som mohla viac rozmýšľať o sebe, deťoch, živote, Slovensku, politike, našich blízkych...

Tak som teraz, keď detičky zaspali, po dvoch rokoch nepísania dostala chuť sa ozvať, napísať na blog, že Ďakujem. Je to dobrá skúsenosť a posunula ma i našu rodinku. Pekný večer!