Človek by mal mať viac hladu po svätosti, viac túžby po vrcholoch. Musíme sa o túto túžbu viac starať a byť rozhodní:
Teraz začnem, Pane, nech som bol v minulosti akýkoľvek.

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša to nádherne vyjadrila:
„Som šťastná z toho, že som slabá a nedokonalá, lebo len čo prijmem skutočnosť, že som nedokonalým človekom, hneď mi Pán znovu daruje svoju milosť.“

A na inom mieste hovorí:
„Som radšej slabá ako silná, lebo silného Boh nechá ísť na jeho ceste samého, kým malých a slabých berie do svojich rúk.“
Nech sa teda udialo v minulosti čokoľvek, človek sa musí pevne rozhodnúť vydať na cestu svätosti. Ale bez nášho slobodného rozhodnutia sa tu nedá nič robiť. Je nevyhnutné jasné rozhodnutie, inak sa nič neuskutoční.

Mladým som rozprával nasledovný príbeh:
Tri zvieratá raz chceli dosiahnuť vrchol hory. Ako prvý sa vydal na cestu slimák, ale neprišiel ani do polovice. Potom bol na rade pes. Ráznymi a dlhými skokmi prebehol raz dva kus cesty, čo by nebolo vôbec čudné, veď bol poľovníckym psom. Zrazu však uvidel pred sebou zajaca a hneď ho začal prenasledovať, raz napravo, potom zasa naľavo. Behal sem a tam, ale v polovici cesty sa musel vzdať, pretože bol celkom vyčerpaný. Orol nastúpil na cestu ako tretí. Ostrý pohľad nasmeroval na cieľ svojej cesty. Vzlietol do výšky a jediným ťahom letel k vrcholu. Bol rozhodnutý, a ničím sa nenechal odradiť od svojho cieľa.
Práve takúto rozhodujúcu silu musí mať človek, s pomocou Božej milosti

Albino Luciani - Otče náš